KNIHA ŽALMOV 3

SLOVENSKÁ KATOLÍCKA BIBLIA

KNIHA ŽALMOV

1-50 51-100 101-150

101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 144 145 146 147 148 149 150

 

101. KAPITOLA

ZÁSADY SPRAVODLIVÉHO VLADÁRA

¹ Dávidov žalm. Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, zahrať ti, Pane, na harfe. ² Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne? Chcem kráčať v nevinnosti srdca uprostred svojej čeľade. ³ Nesprávne predsavzatia si nerobím, podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup. ⁴ Skazené srdce sa mi prieči, zlomyseľníka nechcem znať. ⁵ Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem. ⁶ Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť. ⁷ V mojom dome nebude bývať pyšný človek a luhár neobstojí pred mojimi očami. ⁸ Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

102. KAPITOLA

VYHNANCOVE SĽUBY A PROSBY

¹ Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale. ² Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe. ³ Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj. ⁴ Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba. ⁵ Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb. ⁶ Od samého náreku som iba kosť a koža. ⁷ Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín. ⁸ Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche. ⁹ Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne. ¹⁰ Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami; ¹¹ to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil. ¹² Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva. ¹³ Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. ¹⁴ Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas. ¹⁵ Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami. ¹⁶ Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi; ¹⁷ lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve. ¹⁸ Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami. ¹⁹ Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána. ²⁰ Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem; ²¹ čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu, ²² aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu, ²³ keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi. ²⁴ Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj, ²⁵ neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie. ²⁶ Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. ²⁷ Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa. ²⁸ Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca. ²⁹ Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

103. KAPITOLA

CHVÁLA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

¹ Od Dávida. Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. ² Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. ³ Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; ⁴ on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; ⁵ on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. ⁶ Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným. ⁷ Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky. ⁸ Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. ⁹ Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. ¹⁰ Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. ¹¹ Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. ¹² Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. ¹³ Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. ¹⁴ Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach. ¹⁵ Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet. ¹⁶ Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa. ¹⁷ No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť voči tým, čo sa ho boja a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, ¹⁸ tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. ¹⁹ Pán si pripravil trón v nebesiach; kraľuje a panuje nad všetkými. ²⁰ Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy. ²¹ Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. ²² Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. Dobroreč, duša moja, Pánovi.

104. KAPITOLA

CHVÁLA BOHA, STVORITEĽA

¹ Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, ² do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, ³ nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. ⁴ Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. ⁵ Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. ⁶ Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. ⁷ Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. ⁸ Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. ⁹ Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. ¹⁰ Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy ¹¹ a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. ¹² Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. ¹³ Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. ¹⁴ Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb ¹⁵ i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. ¹⁶ Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. ¹⁷ Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. ¹⁸ Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. ¹⁹ Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. ²⁰ Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. ²¹ Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. ²² Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. ²³ Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. ²⁴ Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. ²⁵ Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. ²⁶ Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. ²⁷ Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. ²⁸ Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. ²⁹ Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. ³⁰ Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. ³¹ Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. ³² Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. ³³ Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. ³⁴ Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. ³⁵ Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.

105. KAPITOLA

BOH JE V SĽUBOCH VERNÝ

¹ ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi. ² Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. ³ Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. ⁴ Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár. ⁵ Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst, ⁶ vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho. ⁷ On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi. ⁸ Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, ⁹ na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. ¹⁰ Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú, ¹¹ keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“ ¹² Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine ¹³ a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu, ¹⁴ nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim: ¹⁵ „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“ ¹⁶ Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba. ¹⁷ Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. ¹⁸ Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom; ¹⁹ no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť. ²⁰ Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov; ²¹ ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku, ²² aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti. ²³ I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine. ²⁴ Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov. ²⁵ Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. ²⁶ Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil. ²⁷ A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine. ²⁸ Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili. ²⁹ Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby. ³⁰ Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho. ³¹ Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre. ³² Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny. ³³ A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území. ³⁴ Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí. ³⁵ Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu. ³⁶ Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily. ³⁷ Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. ³⁸ I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol. ³⁹ Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci. ⁴⁰ Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba. ⁴¹ Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka. ⁴² Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi. ⁴³ Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním. ⁴⁴ A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov, ⁴⁵ aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.

106. KAPITOLA

HRIECHY ĽUDU A BOŽIE ZMILOVANIE V DEJINÁCH SPÁSY

¹ ALELUJA. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ² Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, kto všetku jeho chválu rozhlási? ³ Blažení sú tí, čo zachovávajú právo a konajú spravodlivo v každý čas. ⁴ Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, navštív nás svojou spásou, ⁵ aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi. ⁶ Hrešili sme ako naši otcovia, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. ⁷ Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, zabudli na tvoje veľké dobrodenia a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru. ⁸ Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, aby ukázal svoju moc. ⁹ Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po púšti. ¹⁰ Vyslobodil ich z rúk nevraživca a vymanil z rúk nepriateľa. ¹¹ Ich utláčateľov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nažive. ¹² Až potom uverili jeho slovám a pieseň chvály mu spievali. ¹³ No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. ¹⁴ Na púšti sa oddali žiadostivosti a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. ¹⁵ Dal im, čo si žiadali, ba dopustil, že sa presýtili. ¹⁶ V tábore zanevreli na Mojžiša a na Árona, posväteného Pánovho. ¹⁷ Otvorila sa zem a pohltila Dátana a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. ¹⁸ I vzbĺkol oheň v ich zástupe a bezbožníkov spálili plamene. ¹⁹ Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej; ²⁰ i zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera. ²¹ Zabudli na Boha, svojho záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte, ²² zázraky v Chámovej krajine, v Červenom mori skutky úžasné. ²³ Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. ²⁴ Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, neverili jeho slovám. ²⁵ Vo svojich stanoch šomrali, nepočúvali Pánov hlas. ²⁶ Vtedy zdvihol ruku proti nim, že ich zničí na púšti. ²⁷ A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi a že ich rozoženie do cudzích krajín. ²⁸ I pridali sa k Beélfegorovi, jedli z obetí mŕtvym bôžikom; ²⁹ popudzovali Boha svojou podlosťou, až skaza na nich doľahla. ³⁰ Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok a pohroma prestala. ³¹ K dobru sa mu to pripočítalo z pokolenia na pokolenie naveky. ³² Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; ³³ tak ho rozčúlili, že nerozvážne slová vyslovil. ³⁴ Nevyhubili národy, ako im Pán bol rozkázal. ³⁵ Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie. ³⁶ Uctievali sošky ich bôžikov a tie sa im stali osídlom. ³⁷ Synov a dcéry obetovali zlým duchom. ³⁸ Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou; ³⁹ znečistili sa svojimi skutkami a porušovali vernosť svojimi zločinmi. ⁴⁰ Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; ⁴¹ vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. ⁴² Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia. ⁴³ Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. ⁴⁴ Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky. ⁴⁵ Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. ⁴⁶ A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. ⁴⁷ Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť. ⁴⁸ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

107. KAPITOLA

VĎAKA ZA OSLOBODENIE

¹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ² Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, ktorých vykúpil z rúk protivníkových ³ a zhromaždil z rozličných krajín od východu i západu, od severu i od mora. ⁴ Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. ⁵ Mali hlad a smäd, ubúdalo v nich života. ⁶ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí. ⁷ Na správnu cestu ich priviedol, aby šli po nej k trvalému bydlisku. ⁸ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí, ⁹ lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami. ¹⁰ V temnotách a v tieni smrti sedeli, sputnaní biedou a železom, ¹¹ lebo sa vzopreli Božím výrokom a zámery Najvyššieho zavrhli. ¹² Preto ich srdce útrapami pokoril, ostali nevládni a bez pomoci. ¹³ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí. ¹⁴ Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol a ich putá rozlomil. ¹⁵ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí, ¹⁶ lebo rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo železa. ¹⁷ Na ceste neprávosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky. ¹⁸ Každý pokrm sa im sprotivil a priblížili sa až k bránam smrti. ¹⁹ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí. ²⁰ Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich zo záhuby. ²¹ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. ²² Obetu chvály nech mu prinesú, o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. ²³ Púšťali sa na lodiach po mori a na veľkých vodách robili obchody. ²⁴ Tam videli diela Pánove a na hlbočinách jeho zázraky. ²⁵ Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, až sa morské vlny vzdúvali; ²⁶ priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; duša im hrôzou zmierala. ²⁷ Knísali sa a tackali ako opití; boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. ²⁸ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí. ²⁹ Búrku premenil na vánok a morské vlny umĺkli. ³⁰ Tešili sa, že vlny utíchli, a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. ³¹ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí. ³² V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších. ³³ Potoky na púšť premenil a na súš vodné pramene, ³⁴ úrodnú zem na soľnú step pre zlobu jej obyvateľov. ³⁵ A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene. ³⁶ Hladujúcich tam usadil i založili si trvalé bydlisko. ³⁷ Obsiali polia a vysadili vinice a získali bohatú úrodu. ³⁸ I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka. ³⁹ A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy pod ťarchou nešťastia a bolesti. ⁴⁰ Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej. ⁴¹ Chudákov však z biedy povzniesol, ich rody ako stáda rozmnožil. ⁴² Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč. ⁴³ Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

108. KAPITOLA

OSLAVA PÁNA A PROSBA O POMOC

¹ Pieseň. Dávidov žalm. ² Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja, ³ Prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. ⁴ Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi. ⁵ Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky. ⁶ Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou. ⁷ Zachráň svojich najmilších; pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. ⁸ Vo svojej svätyni Boh povedal: „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie. ⁹ Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. ¹⁰ Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.“ ¹¹ Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey? ¹² Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? ¹³ Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí. ¹⁴ S Bohom budeme udatní, on našich nepriateľov pošliape.

109. KAPITOLA

PROTI ZRADNÝM NEPRIATEĽOM

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Bože, chvála moja, nemlč, ² lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom, ³ zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. ⁴ Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím. ⁵ Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku. ⁶ Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici. ⁷ Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom. ⁸ Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný. ⁹ Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka. ¹⁰ Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. ¹¹ Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. ¹² Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. ¹³ Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. ¹⁴ Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie. ¹⁵ Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. ¹⁶ Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. ¹⁷ Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. ¹⁸ Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. ¹⁹ Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše. ²⁰ Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne. ²¹ Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; ²² zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené. ²³ Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku. ²⁴ Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja. ²⁵ Som im už len na posmech; keď ma vidia, potriasajú hlavou. ²⁶ Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. ²⁷ Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil. ²⁸ Oni nech preklínajú, ty však žehnaj; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje. ²⁹ Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť. ³⁰ Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov, ³¹ lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.

110. KAPITOLA

MESIÁŠ, KRÁĽ A KŇAZ

¹ Dávidov žalm. Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“ ² Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov. ³ Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. ⁴ Pán prisahal a nebude ľutovať: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“ ⁵ Pán je po tvojej pravici, v deň svojho hnevu kráľov porazí. ⁶ Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; po šírej zemi hlavy rozdrví. ⁷ Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne.

111. KAPITOLA

VEĽKÉ SÚ DIELA PÁNOVE

¹ ALELUJA. Z celého srdca chcem oslavovať Pána v zbore spravodlivých i v zhromaždení. ² Veľké sú diela Pánove; nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. ³ Nádherné a vznešené sú jeho diela, jeho spravodlivosť platí naveky. ⁴ Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; Pán je milosrdný a milostivý. ⁵ Pokrm dal tým, čo sa ho boja; svoju zmluvu má stále na mysli. ⁶ Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu a dal im dedičstvo pohanov; ⁷ pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk. Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy, ⁸ upevnené naveky, založené na pravde a spravodlivosti. ⁹ Vykúpenie poslal svojmu ľudu, zmluvu uzavrel naveky. Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; ¹⁰ bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; jeho chvála ostáva naveky.

112. KAPITOLA

BLAŽENOSŤ SPRAVODLIVÉHO ČLOVEKA

¹ ALELUJA. Blažený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. ² Jeho potomstvo bude mocné na zemi; pokolenie spravodlivých bude požehnané. ³ V jeho dome bude úspech a bohatstvo, jeho spravodlivosť ostane naveky. ⁴ Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, milosrdný, milostivý a spravodlivý. ⁵ V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, čo svoj majetok čestne spravuje; ⁶ nikdy nezakolíše. Vo večnej pamäti bude spravodlivý, ⁷ nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je pevné, dôveruje v Pána, ⁸ bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, kým nepokorí svojich nepriateľov. ⁹ Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky a jeho moc a sláva budú stále rásť. ¹⁰ Hriešnik to uvidí a zanevrie, zubami bude škrípať a hynúť závisťou. Želanie hriešnikov vyjde nazmar.

113. KAPITOLA

CHVÁLOSPEV NA MENO PÁNOVO

¹ ALELUJA. Chváľte, služobníci Pánovi, chváľte meno Pánovo. ² Nech je velebené meno Pánovo odteraz až naveky. ³ Od východu slnka až po západ nech je oslávené meno Pánovo. ⁴ Vyvýšený je Pán nad všetky národy a jeho sláva nad nebesia. ⁵ Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach, ⁶ a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi? ⁷ Z prachu dvíha chudobného a zo smetiska povyšuje bedára ⁸ a dáva mu sedieť vedľa kniežat, vedľa kniežat svojho ľudu. ⁹ Neplodnej dáva bývať v dome ako šťastnej matke detí.

114. KAPITOLA

VYSLOBODENIE IZRAELA Z EGYPTA

¹ Keď Izrael vyšiel z Egypta, dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho, ² Judea sa stala jeho svätyňou, Izrael jeho kráľovstvom. ³ More to videlo a zutekalo, Jordán sa naspäť obrátil; ⁴ vrchy poskakovali ako barance, pahorky ako jahňatá. ⁵ Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? ⁶ Vrchy, prečo poskakujete ako barance a vy, pahorky, ako jahňatá? ⁷ Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou, pred tvárou Boha Jakubovho, ⁸ čo skalu mení na jazerá vôd a kameň na pramene vôd.

115. KAPITOLA

CHVÁLA PRAVÉHO BOHA

¹ Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. ² Prečo majú hovoriť pohania: „Kdeže je ten ich Boh?“ ³ Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel. ⁴ Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk. ⁵ Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia. ⁶ Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú. ⁷ Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas. ⁸ Im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. ⁹ Dom Izraelov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita. ¹⁰ Dom Áronov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita. ¹¹ Všetci bohabojní dúfajú v Pána, on je ich pomoc a záštita. ¹² Pán na nás pamätá a žehná nás. Požehnáva dom Izraelov, požehnáva dom Áronov. ¹³ Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, malých i veľkých. ¹⁴ Nech Pán aj vás zveľadí, vás i vaše deti. ¹⁵ Nech vás požehnáva Pán, ktorý stvoril nebo i zem. ¹⁶ Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka. ¹⁷ Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu, ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania. ¹⁸ Lež my, živí, velebíme Pána odteraz až naveky. ALELUJA.

116. KAPITOLA

VZDÁVANIE VĎAKY

¹ ALELUJA. Milujem Pána, lebo vypočul môj prosebný hlas, ² lebo svoj sluch naklonil ku mne, kedykoľvek som ho vzýval. ³ Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, keď som sa ocitol v súžení a trápení, ⁴ vzýval som meno Pánovo: „Pane, zachráň môj život!“ ⁵ Milostivý a spravodlivý je Pán, náš Boh sa zľutúva. ⁶ Pán ochraňuje maličkých; pomohol mi, keď som bol v biede. ⁷ Znova sa, duša moja, upokoj, lebo Pán ti dobre urobil, ⁸ lebo môj život zachránil od smrti, moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom. ⁹ Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich. ¹⁰ Dôveroval som, aj keď som povedal: „Som veľmi pokorený.“ ¹¹ V rozrušení som vyriekol: „Všetci ľudia klamú.“ ¹² Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? ¹³ Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. ¹⁴ Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom. ¹⁵ V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých. ¹⁶ Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. Ty si mi putá rozviazal: ¹⁷ obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno Pánovo. ¹⁸ Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom ¹⁹ v nádvoriach domu Pánovho, uprostred teba, Jeruzalem.

117. KAPITOLA

OSLAVA MILOSRDNÉHO PÁNA

¹ ALELUJA. Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; ² lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.

118. KAPITOLA

JASAVÝ SPEV ZA ZÁCHRANU

¹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. ² Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky. ³ Teraz nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá naveky. ⁴ Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky. ⁵ V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil. ⁶ Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek? ⁷ Pán je so mnou a pomáha mi; nemusím si všímať svojich nepriateľov. ⁸ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka. ⁹ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov. ¹⁰ Obkľúčili ma všetci pohania, ale v mene Pánovom som ich porazil. ¹¹ Obkľúčili ma zovšadiaľ, ale v mene Pánovom som ich porazil. ¹² Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, ale v mene Pánovom som ich porazil. ¹³ Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, no Pán mi pomohol. ¹⁴ Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom. ¹⁵ Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch spravodlivých: ¹⁶ „Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.“ ¹⁷ Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove. ¹⁸ Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti napospas. ¹⁹ Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. ²⁰ Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú. ²¹ Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil. ²² Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. ²³ To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná. ²⁴ Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho. ²⁵ Pane, spas ma; Pane, daj mi úspech. ²⁶ Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho. ²⁷ Boh, Pán, je naším svetlom. Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára. ²⁸ Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. ²⁹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

119. KAPITOLA

ROZJÍMANIE O BOŽOM SLOVE

¹ Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho. ² Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú. ³ To sú tí, čo nepáchajú neprávosť a idú jeho cestami. ⁴ Ty si dal príkazy, aby sa verne plnili. ⁵ Kiež by ma moje cesty viedli tak, žeby som zachovával tvoje ustanovenia. ⁶ Veru nebudem zahanbený, keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. ⁷ S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, že som poznal tvoje spravodlivé výroky. ⁸ Tvoje ustanovenia chcem zachovať, len ty ma nikdy neopusť. ⁹ Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová. ¹⁰ Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. ¹¹ V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil. ¹² Pane, ty si velebený; nauč ma svoje ustanovenia. ¹³ Svojimi perami vypočítavam všetky výroky tvojich úst. ¹⁴ Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť ako zo všetkého bohatstva. ¹⁵ Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, rozjímať o tvojich cestách. ¹⁶ V tvojich ustanoveniach mám záľubu, na tvoje slová nechcem zabúdať. ¹⁷ Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť a tvoje slová zachovám. ¹⁸ Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona. ¹⁹ Hoci som na zemi iba hosť, neskrývaj predo mnou svoje predpisy. ²⁰ Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, umára jednostaj. ²¹ Pyšných zahriakuješ a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati. ²² Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia. ²³ Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch. ²⁴ Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou a tvoje príkazy sú mojimi radcami. ²⁵ Uviazol som v prachu, oživ ma podľa svojho slova. ²⁶ Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; pouč ma o svojich prikázaniach. ²⁷ Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch. ²⁸ Od zármutku je moja duša plná sĺz; pozdvihni ma podľa svojho slova. ²⁹ Odvráť ma od cesty lži a milostivo mi daj svoj zákon. ³⁰ Cestu pravdy som si vyvolil, tvoje slová mám stále pred sebou. ³¹ Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; nezahanbi ma. ³² Pobežím po ceste tvojich príkazov, lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu. ³³ Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní a ja vždy pôjdem po nej. ³⁴ Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. ³⁵ Priveď ma na chodník svojich príkazov, lebo som si ho obľúbil. ³⁶ Nakloň mi srdce k svojej náuke, a nie ku chamtivosti. ³⁷ Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; na tvojej ceste dopraj mi života. ³⁸ Svojmu sluhovi splň svoj sľub, čo vedie k bázni pred tebou. ³⁹ Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; veď tvoja náuka je radostná. ⁴⁰ Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; nuž oživ ma v svojej spravodlivosti. ⁴¹ Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. ⁴² Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, že dôverujem tvojim slovám. ⁴³ Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, veľmi dôverujem tvojim výrokom. ⁴⁴ Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, na večné veky. ⁴⁵ Tak budem kráčať bezpečnou cestou, lebo dbám na tvoje príkazy. ⁴⁶ O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi a nebudem sa hanbiť. ⁴⁷ Budem sa tešiť z tvojich predpisov, lebo som si ich obľúbil. ⁴⁸ Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. ⁴⁹ Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; lebo ním si mi dal nádej. ⁵⁰ To ma utešuje v ponížení, že mi tvoje slovo vracia život. ⁵¹ Pyšní sa mi vysmievajú náramne; ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona. ⁵² Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, a to je mi potechou. ⁵³ Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, čo zrádzajú tvoj zákon. ⁵⁴ Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou na mieste môjho putovania. ⁵⁵ Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam a chcem dodržať tvoj zákon. ⁵⁶ To je môj údel; zachovať tvoje príkazy. ⁵⁷ Pane, ty si moje všetko; povedal som: Budem zachovávať tvoje slová. ⁵⁸ Celým srdcom ťa prosím; zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil. ⁵⁹ O svojich cestách rozmýšľam a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky. ⁶⁰ Ponáhľam sa a neváham zachovávať tvoje prikázania. ⁶¹ Dostal som sa do osídel hriešnikov, no predsa som nezabudol na tvoj zákon. ⁶² Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa za tvoje spravodlivé výroky. ⁶³ Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy. ⁶⁴ Pane, zem je plná tvojej milosti; nauč ma tvojim ustanoveniam. ⁶⁵ Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, ako si prisľúbil. ⁶⁶ Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, veď verím tvojej náuke. ⁶⁷ Pred svojím pokorením som blúdil, no teraz už dbám na tvoje výroky. ⁶⁸ Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, daj mi poznať tvoju spravodlivosť. ⁶⁹ Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy. ⁷⁰ Ich srdce stučnelo a otupelo, ja však mám radosť v tvojom zákone. ⁷¹ Že som bol pokorený, dobre mi, aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. ⁷² Lepší je pre mňa zákon tvojich úst ako tisícky v zlate a striebre. ⁷³ Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. ⁷⁴ Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, že veľmi dôverujem tvojim slovám. ⁷⁵ Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky a že si ma právom pokoril. ⁷⁶ Buď ku mne milosrdný a poteš ma, ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. ⁷⁷ Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, lebo tvoj zákon je mojím potešením. ⁷⁸ Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. ⁷⁹ Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja a čo poznajú tvoju náuku. ⁸⁰ Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, aby som sa hanbiť nemusel. ⁸¹ Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou a tvojim slovám veľmi dôverujem. ⁸² Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom a hovoria: „Kedy ma potešíš?“ ⁸³ Hoci som ako mech v dyme, predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia. ⁸⁴ Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš? ⁸⁵ Jamu mi vykopali namyslenci, tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. ⁸⁶ Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. ⁸⁷ Bezmála ma zahubili na zemi; no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy. ⁸⁸ A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života i budem sa pridŕžať tvojej náuky. Lamed ( ⁸⁹ Pane, tvoje slovo trvá naveky ako nebesia. ⁹⁰ Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; upevnil si zem a ona trvá. ⁹¹ Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, lebo všetko slúži tebe. ⁹² Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. ⁹³ Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, lebo nimi ma oživuješ. ⁹⁴ Tvoj som: zachráň ma, veď dbám na tvoje príkazy. ⁹⁵ Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, ale ja rozjímam o tvojich príkazoch. ⁹⁶ Videl som, že každá dokonalosť má medze, iba tvoj príkaz platí neobmedzene. ⁹⁷ Pane, tvoj zákon veľmi milujem, rozjímam o ňom celý deň. ⁹⁸ Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, ustavične sa jej pridŕžam. ⁹⁹ Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, lebo o tvojich prikázaniach rozjímam. ¹⁰⁰ Chápavejší som nad starcov, lebo zachovávam tvoje príkazy. ¹⁰¹ Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, chcem dodržiavať tvoje slová. ¹⁰² Neodkláňam sa od tvojich predpisov, lebo ty si mi zákon stanovil. ¹⁰³ Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, mojim ústam sú sladšie ako med. ¹⁰⁴ Zmúdrel som z tvojich príkazov, preto nenávidím cesty klamstva. Nún ( ¹⁰⁵ Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch. ¹⁰⁶ Prisahal som a trvám na tom, že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky. ¹⁰⁷ Pane, vždy a všade ma ponižujú, daj mi žiť, ako si prisľúbil. ¹⁰⁸ Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst a pouč ma o svojich zámeroch. ¹⁰⁹ Môj život je stále v nebezpečenstve, ale ja nezabúdam na tvoj zákon. ¹¹⁰ Hriešnici mi kladú nástrahy, ale ja neopúšťam tvoje príkazy. ¹¹¹ Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, lebo je slasťou môjmu srdcu. ¹¹² Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy navždy a naveky. ¹¹³ Nenávidím ľudí dvojtvárnych, ale tvoj zákon milujem. ¹¹⁴ Ty si mi ochrana a záštita, na tvoje slovo sa najviac spolieham. ¹¹⁵ Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, ja chcem zachovať príkazy svojho Boha. ¹¹⁶ Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; a nezahanbi ma v mojej nádeji. ¹¹⁷ Podopri ma a to ma zachráni, vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení. ¹¹⁸ Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, lebo ich zmýšľanie je klamné. ¹¹⁹ Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, preto tvoje prikázania milujem. ¹²⁰ Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, lebo sa bojím tvojich rozsudkov. ¹²¹ Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov. ¹²² Zaruč sa za svojho služobníka, nech ma pyšní nehanobia. ¹²³ Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou a za tvojím spravodlivým výrokom. ¹²⁴ Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva a pouč ma o svojich ustanoveniach. ¹²⁵ Som tvojím služobníkom; daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania. ¹²⁶ Pane, už je čas, aby si zasiahol, lebo sa porušuje tvoj zákon. ¹²⁷ Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, viac ako najrýdzejšie zlato. ¹²⁸ Preto sa správam tvojimi príkazmi a nenávidím cestu klamstva. ¹²⁹ Tvoje príkazy sú obdivuhodné, preto ich zachovávam. ¹³⁰ Výklad tvojich slov osvecuje, maličkým dáva chápavosť. ¹³¹ Otváram ústa a dych naberám, lebo túžim za tvojimi predpismi. ¹³² Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú. ¹³³ Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; nech ma neovláda nijaká neprávosť. ¹³⁴ Chráň ma pred ohováračmi a budem zachovávať tvoje príkazy. ¹³⁵ Vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam. ¹³⁶ Potoky sĺz ronia moje oči, že sa nezachováva tvoj zákon. ¹³⁷ Pane, ty si spravodlivý a správne sú tvoje rozsudky. ¹³⁸ V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania a v dokonalej pravdivosti. ¹³⁹ Spaľuje ma horlivosť, lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová. ¹⁴⁰ Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni a tvoj sluha ho miluje. ¹⁴¹ Mladučký som a opovrhovaný, no nezabúdam na tvoje príkazy. ¹⁴² Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky a tvoj zákon je číra pravda. ¹⁴³ Keď ma postihne úzkosť a súženie, potešenie nájdem v tvojich príkazoch. ¹⁴⁴ Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, daj mi to pochopiť a budem žiť. ¹⁴⁵ Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; chcem zachovať tvoje ustanovenia. ¹⁴⁶ K tebe volám, zachráň ma; a budem plniť tvoje príkazy. ¹⁴⁷ Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, na tvoje slová sa veľmi spolieham. ¹⁴⁸ Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, aby som rozjímal o tvojich výrokoch. ¹⁴⁹ Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. ¹⁵⁰ Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. ¹⁵¹ Pane, ty si blízko a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. ¹⁵² Odprvoti viem z tvojich prikázaní, že si ich ustanovil naveky. ¹⁵³ Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; veď nezabudol som na tvoj zákon. ¹⁵⁴ Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; daj mi žiť, veď si to prisľúbil. ¹⁵⁵ Spása je ďaleko od hriešnikov, lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. ¹⁵⁶ Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí. ¹⁵⁷ Mnohí ma prenasledujú a sužujú, no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní. ¹⁵⁸ S odporom pozerám na odpadlíkov, lebo nedbajú na tvoje výroky. ¹⁵⁹ Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; oživ ma pre svoje milosrdenstvo. ¹⁶⁰ Pravda je podstatou tvojich slov a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné. ¹⁶¹ Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, moje srdce si tvoje slová ctí. ¹⁶² Z tvojich výrokov sa radujem ako ten, čo získal korisť bohatú. ¹⁶³ Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; ale tvoj zákon milujem. ¹⁶⁴ Cez deň ťa chválim sedemkrát pre tvoje spravodlivé rozsudky. ¹⁶⁵ Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; a nemajú sa na čom potknúť. ¹⁶⁶ Pane, vyčkávam tvoju pomoc a plním tvoje predpisy. ¹⁶⁷ Moja duša uchováva tvoje ustanovenia a ja ich veľmi milujem. ¹⁶⁸ Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia: lebo pred tebou sú všetky moje cesty. ¹⁶⁹ K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; podľa tvojho slova daj mi chápavosť. ¹⁷⁰ Nech dôjde k tebe moja žiadosť; vysloboď ma, ako si prisľúbil. ¹⁷¹ Z perí mi vytryskne chválospev, že si ma naučil svoje ustanovenia. ¹⁷² Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. ¹⁷³ Tvoja ruka nech mi pomáha, veď som si vyvolil tvoje príkazy. ¹⁷⁴ Pane, túžim za tvojou pomocou a tvoj zákon je mi slasťou. ¹⁷⁵ Ja budem žiť a teba chváliť a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. ¹⁷⁶ Blúdim ako ovca, čo sa stratila; hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

120. KAPITOLA

TÚŽBA ZA POKOJOM

¹ Pútnická pieseň. K Pánovi som volal vo svojom súžení a on ma vyslyšal. ² Osloboď ma, Pane, od lživých perí a od ľstivého jazyka. ³ Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, ty jazyk podvodný? ⁴ Ostré šípy bojovníka a rozpálené uhlíky z borievčia. ⁵ Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu a bývam v stánkoch kedarských. ⁶ Už pridlho žijem s tými, čo nenávidia pokoj. ⁷ Ale ja som za pokoj; no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

121. KAPITOLA

STRÁŽCA ĽUDU

¹ Pútnická pieseň. Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc? ² Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem. ³ Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, čo ťa stráži. ⁴ Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela. ⁵ Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita po tvojej pravici. ⁶ Za dňa ťa slnko nezraní ani mesiac za noci. ⁷ Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; Pán ti bude chrániť život. ⁸ Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.

122. KAPITOLA

SVÄTÉ MESTO JERUZALEM

¹ Dávidova pútnická pieseň. Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.“ ² Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem. ³ Jeruzalem je vystavaný ako mesto spojené v jeden celok. ⁴ Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. ⁵ Lebo sú tam súdne stolice, stolice domu Dávidovho. ⁶ Pre Jeruzalem proste o pokoj: „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. ⁷ Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb a istota v tvojich palácoch.“ ⁸ Kvôli svojim bratom a priateľom budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“ ⁹ Kvôli domu Pána, nášho Boha, budem prosiť o šťastie pre teba.

123. KAPITOLA

PÁN – OPORA ĽUDU

¹ Pútnická pieseň. Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. ² Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. ³ Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; ⁴ lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

124. KAPITOLA

NAŠA POMOC V MENE PÁNOVOM

¹ Dávidova pútnická pieseň. Keby sa nás Pán nebol ujal, nech to povie Izrael, ² keby sa nás Pán nebol ujal, keď ľudia povstali proti nám, ³ vari by nás živých boli prehltli, keď proti nám blčala ich zúrivosť. ⁴ Vari by nás bola voda zaliala a riava sa prevalila cez nás. ⁵ Vari by sa boli prevalili cez nás rozbúrené vody. ⁶ Nech je velebený Pán, že nás nevydal ich zubom za korisť. ⁷ Naša duša unikla ako vtáča zo siete poľovníkov. Slučka sa roztrhla a my sme na slobode. ⁸ Naša pomoc v mene Pánovom, ktorý stvoril nebo i zem.

125. KAPITOLA

PÁN – OCHRANCA SVOJHO ĽUDU

¹ Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: nehýbe sa, trvá naveky. ² Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. ³ Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. ⁴ Pane, dobre rob dobrým a tým, čo majú srdce úprimné. ⁵ Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

126. KAPITOLA

V BOHU JE RADOSŤ A NÁDEJ

¹ Pútnická pieseň. Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, boli sme ako vo snách. ² ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania. Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“ ³ Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť. ⁴ Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny. ⁵ Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať. ⁶ Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú.

127. KAPITOLA

BEZ PÁNA JE MÁRNA NÁMAHA

¹ Šalamúnova pútnická pieseň. Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia. ² Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčkom spánok. ³ Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona. ⁴ Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet. ⁵ Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

128. KAPITOLA

RODINNÝ POKOJ V PÁNOVI

¹ Pútnická pieseň. Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. ² Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. ³ Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola. ⁴ Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. ⁵ Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života, ⁶ aby si videl synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!

129. KAPITOLA

OBNOVENÁ DÔVERA UTLÁČANÉHO ĽUDU

¹ Pútnická pieseň. Často dorážali do mňa od mojej mladosti, nechže povie Izrael: ² Často dorážali do mňa od mojej mladosti, a nič nezmohli proti mne. ³ Po mojom chrbte orali oráči, ťahali dlhé brázdy. ⁴ Ale spravodlivý Pán rozsekal postroje hriešnikov. ⁵ Nech s hanbou ustúpia všetci, čo nenávidia Sion. ⁶ Nech sú sťa tráva na streche, čo uschne prv, ako ju skosia. ⁷ Kosec si ňou nenaplní hrsť, ani viazač snopov náručie. ⁸ A čo idú okolo, nezavolajú: „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

130. KAPITOLA

VOLANIE Z HLBÍN

¹ Pútnická pieseň. Z hlbín volám k tebe, Pane; ² Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe. ³ Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? ⁴ Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť. ⁵ Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo; ⁶ moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu. Väčšmi ako strážcovia dennicu ⁷ nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. ⁸ On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

131. KAPITOLA

DETSKÁ DÔVERA V PÁNA

¹ Dávidova pútnická pieseň. Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. ² Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. ³ Dúfaj, Izrael, v Pána odteraz až naveky.

132. KAPITOLA

BOŽIE PRISĽÚBENIE DÁVIDOVMU DOMU

¹ Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu, ² že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: ³ „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko; ⁴ svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia, ⁵ kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“ ⁶ Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách. ⁷ Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh. ⁸ Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. ⁹ Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú. ¹⁰ Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného. ¹¹ Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón. ¹² Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ ¹³ Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok: ¹⁴ „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním. ¹⁵ Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných. ¹⁶ Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti. ¹⁷ Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo. ¹⁸ Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“

133. KAPITOLA

PÔVAB BRATSKEJ ZHODY

¹ Dávidova pútnická pieseň. Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. ² Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. ³ Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

134. KAPITOLA

VEČERNÁ MODLITBA V CHRÁME

¹ Pútnická pieseň. Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom. ² Zdvíhajte svoje ruky k svätyni a zvelebujte Pána. ³ Nech ťa žehná Pán zo Siona ktorý stvoril nebo i zem.

135. KAPITOLA

OSLAVA PÁNA DIVOTVORCU

¹ ALELUJA. Chváľte meno Pánovo, chváľte ho, služobníci Pánovi, ² ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. ³ Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné; ⁴ veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo. ⁵ Ja viem, že Pán je veľký, že náš Boh je nad všetkými bohmi. ⁶ Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach. ⁷ Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, zo svojich komôr vypúšťa vetry. ⁸ On pobil prvorodených Egypta, ľudí aj zvieratá. ⁹ Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. ¹⁰ On porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov: ¹¹ Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych. ¹² A ich krajinu dal do dedičstva, do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. ¹³ Pane, tvoje meno trvá večne; tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. ¹⁴ Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. ¹⁵ Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk. ¹⁶ Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia. ¹⁷ Majú uši, ale nepočujú, nie sú schopné ani dýchať ústami. ¹⁸ Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. ¹⁹ Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. ²⁰ Dom Léviho, zvelebuj Pána; všetci bohabojní, zvelebujte Pána. ²¹ Nech je zvelebený Pán zo Siona, čo sídli v Jeruzaleme. ALELUJA.

136. KAPITOLA

VEĽKONOČNÝ CHVÁLOSPEV

¹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ² Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ³ Oslavujte Pána nad pánmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ⁴ On jediný koná veľké zázraky, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ⁵ On múdro stvoril nebesia, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ⁶ On rozprestrel zem nad vodami, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ⁷ On stvoril veľké svetlá, lebo jeho milosrdenstvo je večné: ⁸ slnko, aby panovalo vo dne, lebo jeho milosrdenstvo je večné, ⁹ mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁰ On pobil egyptských prvorodencov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹¹ On vyviedol Izraela spomedzi nich, lebo jeho milosrdenstvo je večné; ¹² mocnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹³ On rozdelil Červené more na dve časti, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁴ A Izraela previedol jeho stredom, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁵ V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁶ On previedol svoj ľud cez púšť, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁷ On pobil význačných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁸ A pozabíjal mocných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ¹⁹ Sehona, kráľa amorejského, lebo jeho milosrdenstvo je večné; ²⁰ a Oga, kráľa Bášanu, lebo jeho milosrdenstvo je večné; ²¹ a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné; ²² za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ²³ On pamätal na nás v našom ponížení, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ²⁴ A oslobodil nás od našich nepriateľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ²⁵ On dáva pokrm každému stvoreniu, lebo jeho milosrdenstvo je večné. ²⁶ Oslavujte Boha nebies, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

137. KAPITOLA

NA BREHU BABYLONSKÝCH RIEK

¹ Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. ² Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary. ³ Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ ⁴ Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine? ⁵ Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. ⁶ Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti. ⁷ Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.“ ⁸ Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; ⁹ blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.

138. KAPITOLA

VZDÁVANIE VĎAKY

¹ Od Dávida. Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, že si vypočul slová mojich úst. Budem ti hrať pred tvárou anjelov, ² vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia. ³ Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, a rozmnožil si vo mne odvahu. ⁴ Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, lebo počuli slová tvojich úst. ⁵ Budú ospevovať Pánove cesty, lebo veľká je Pánova sláva; ⁶ vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, pyšného však zďaleka pozná. ⁷ Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica. ⁸ Pán za mňa dielo dokončí. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.

139. KAPITOLA

BOH VIDÍ VŠETKO

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ² ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: ³ či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. ⁴ Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. ⁵ Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. ⁶ Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. ⁷ Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? ⁸ Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. ⁹ I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ¹⁰ ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. ¹¹ Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“ ¹² pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo. ¹³ Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. ¹⁴ Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. ¹⁵ Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. ¹⁶ Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. ¹⁷ Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. ¹⁸ Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe. ¹⁹ Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. ²⁰ Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba. ²¹ Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? ²² Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. ²³ Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. ²⁴ Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.

140. KAPITOLA

TY SI MOJE ÚTOČIŠTE

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Osloboď ma, Pane, od zlého človeka a pred násilníkom ma chráň. ³ Veď oni zamýšľajú robiť zlo, deň čo deň podnecujú rozbroje. ⁴ Ako had si ostria jazyky, za perami majú jed vreteníc. ⁵ Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, lebo mi zamýšľajú nohy podraziť. ⁶ Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov a kladú mi pasce na cestu. ⁷ Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh; čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.“ ⁸ Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; keď bojujem, kryješ mi hlavu. ⁹ Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, aby sa uskutočnili jeho zámery. ¹⁰ Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; nech ich pokryje zloba vlastných perí. ¹¹ Nech na nich padá žeravé uhlie; vrhni ich do jamy, aby už nevstali. ¹² Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, násilníka stihne náhla skaza. ¹³ Viem, že Pán úbohému právo prisúdi a chudobnému odplatí. ¹⁴ Len spravodliví budú tvoje meno velebiť a statoční budú bývať u teba.

141. KAPITOLA

MODLITBA V NEBEZPEČENSTVE

¹ Dávidov žalm. Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, počuj môj hlas, keď volám ku tebe. ² Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. ³ Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí. ⁴ Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. ⁵ Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle. ⁶ Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. ⁷ Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. ⁸ Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. ⁹ Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. ¹⁰ Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, ale ja nech cez ne prejdem.

142. KAPITOLA

TY SI MOJE ÚTOČIŠTE

¹ Poučný chválospev. Dávidova modlitba, keď bol v jaskyni. ² Nahlas volám k Pánovi, nahlas a úpenlivo prosím Pána; ³ nariekam pred ním a rozprávam mu o svojom súžení. ⁴ Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky. Na ceste, ktorou sa uberám, nastavili mi osídlo. ⁵ Pozeral som sa napravo a videl som, že sa už nik nepriznáva ku mne. Nemám už kam sa uchýliť, o môj život nik nestojí. ⁶ Pane, ku tebe volám a hovorím: „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich. ⁷ Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný. Osloboď ma od prenasledovateľov, lebo sú mocnejší ako ja. ⁸ Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť. Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.“

143. KAPITOLA

MODLITBA V ÚZKOSTI

¹ Dávidov žalm. Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. ² A svojho služobníka na súd nevolaj, veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. ³ Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. ⁴ Duch sa mi zmieta v úzkostiach; v hrudi mi srdce meravie. ⁵ Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam a uvažujem o dielach tvojich rúk. ⁶ Vystieram k tebe ruky, za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. ⁷ Rýchle ma vyslyš, Pane, lebo už klesám na duchu. Neskrývaj predo mnou svoju tvár, aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. ⁸ Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, lebo sa spolieham na teba. Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, veď svoju dušu dvíham ku tebe. ⁹ Pred nepriateľmi ma zachráň; Pane, k tebe sa utiekam. ¹⁰ Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. ¹¹ Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. ¹² Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.

144. KAPITOLA

ZA VÍŤAZSTVO A ZA POKOJ

¹ Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. ² On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud. ³ Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho? ⁴ Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň. ⁵ Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. ⁶ Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich. ⁷ Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; ⁸ ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná. ⁹ Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare. ¹⁰ Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. ¹¹ Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. ¹² Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové. ¹³ Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách; ¹⁴ náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach. ¹⁵ Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

145. KAPITOLA

OSLAVA BOŽEJ VELEBNOSTI

¹ Dávidov chválospev. Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky. ² Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky. ³ Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať. ⁴ Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc. ⁵ Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby a rozprávajú o tvojich zázrakoch. ⁶ Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných a rozprávajú o tvojej veľkosti. ⁷ Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti a plesajú nad tvojou spravodlivosťou. ⁸ Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. ⁹ Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. ¹⁰ Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela a tvoji svätí nech ťa velebia. ¹¹ Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva a o tvojej moci nech hovoria; ¹² nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky i slávu a velebu tvojho kráľovstva. ¹³ Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý a svätý vo všetkých svojich skutkoch. ¹⁴ Pán podopiera všetkých, čo klesajú, a dvíha všetkých skľúčených. ¹⁵ Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas. ¹⁶ Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé. ¹⁷ Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách a svätý vo všetkých svojich skutkoch. ¹⁸ Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne. ¹⁹ Vyplní želanie bohabojných, vyslyší ich modlitbu a zachráni ich. ²⁰ Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú, a ničí všetkých hriešnikov. ²¹ Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky.

146. KAPITOLA

BLAŽENÍ TÍ, ČO DÚFAJÚ V PÁNA

¹ ALELUJA. Chváľ, duša moja, Pána; ² celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť. ³ Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu. ⁴ Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; v ten deň padnú ich plány. ⁵ Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. ⁶ On stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v ňom. On zachováva vernosť naveky, ⁷ utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. Pán vyslobodzuje väzňov, ⁸ Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. ⁹ Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov. ¹⁰ Pán bude kraľovať naveky; tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.

147. KAPITOLA

PÁNOVA MOC A DOBROTA

¹ ALELUJA. Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, lebo je milé hlásať jeho slávu. ² Pán stavia Jeruzalem a zhromažďuje roztratených Izraelitov. ³ Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany. ⁴ On pozná počet hviezd a každú volá po mene. ⁵ Veľký je náš Pán a veľmi mocný, jeho múdrosť je nesmierna. ⁶ Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem. ⁷ Prespevujte Pánovi piesne oslavné, na citare hrajte nášmu Bohu. ⁸ On zaťahuje nebo oblakmi a zemi pripravuje dážď. Na vrchoch dáva pučať tráve aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku. ⁹ Potravu dáva ťažnému dobytku i mladým havranom, čo k nemu krákajú. ¹⁰ V sile koňa nemá potechu ani záľubu v mužovi svalnatom. ¹¹ Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo. ¹² Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha. ¹³ Lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe. ¹⁴ Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. ¹⁵ Svoj rozkaz na zem zosiela; rýchlo sa šíri jeho slovo. ¹⁶ Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa srieň ako popol. ¹⁷ Kamenec spúšťa ako omrvinky; ktože vydrží v jeho mraze? ¹⁸ Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia. ¹⁹ On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi. ²⁰ Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery. ALELUJA.

148. KAPITOLA

CHVÁLOSPEV O BOHU STVORITEĽOVI

¹ ALELUJA. Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. ² Chváľte ho, všetci jeho anjeli; chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; ³ chváľte ho, slnko a mesiac; chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; ⁴ chváľte ho, nebies nebesia a všetky vody nad oblohou. ⁵ Nech chvália meno Pánovo, lebo na jeho rozkaz boli stvorené. ⁶ Založil ich navždy a naveky; vydal zákon, ktorý nepominie. ⁷ Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: obludy morské a všetky hlbiny, ⁸ oheň, kamenec, sneh a dym, víchrica, čo jeho slovo poslúcha, ⁹ vrchy a všetky pahorky, ovocné stromy a všetky cédre, ¹⁰ divá zver a všetok dobytok, plazy a okrídlené vtáctvo. ¹¹ Králi zeme a všetky národy, kniežatá a všetci zemskí sudcovia, ¹² mládenci a panny, starci a junáci ¹³ nech chvália meno Pánovo, lebo iba jeho meno je vznešené. Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia ¹⁴ a svojmu ľudu dáva veľkú moc. Je chválou všetkým svojim svätým, synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky. ALELUJA.

149. KAPITOLA

PLESANIE SVÄTÝCH

¹ ALELUJA. Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. ² Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. ³ Nech oslavujú jeho meno tancom, nech mu hrajú na bubne a na citare. ⁴ Lebo Pán miluje svoj ľud a tichých venčí víťazstvom. ⁵ Nech svätí jasajú v sláve, nech sa veselia na svojich lôžkach. ⁶ Oslavu Boha nech majú na perách a v rukách meč dvojsečný, ⁷ aby sa pomstili na pohanoch a potrestali národy, ⁸ aby ich kráľom nasadili putá a ich veľmožom železné okovy ⁹ a aby ich súdili podľa písaného práva. Všetkým jeho svätým to bude na slávu. ALELUJA.

150. KAPITOLA

CHVÁĽTE PÁNA

¹ ALELUJA. Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho na jeho vznešenej oblohe. ² Chváľte ho za jeho činy mohutné, chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť. ³ Chváľte ho zvukom poľnice, chváľte ho harfou a citarou. ⁴ Chváľte ho bubnom a tancom, chváľte ho lýrou a flautou. ⁵ Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. ALELUJA.

SPÄŤ NA ZAČIATOK