KNIHA ŽALMOV

SLOVENSKÁ KATOLÍCKA BIBLIA

KNIHA ŽALMOV

1-50 51-100 101-150

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50

 

1. KAPITOLA

DVE CESTY

¹ Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ² ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. ³ Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. ⁴ No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. ⁵ Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. ⁶ Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

2. KAPITOLA

MESIÁŠ – KRÁĽ A VÍŤAZ

¹ Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? ² Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému: ³ „Rozbime ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba!“ ⁴ Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; Pán ich privedie na posmech. ⁵ Raz na nich rozhorčene zavolá a svojím hnevom ich vydesí: ⁶ „Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“ ⁷ Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. ⁸ Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem. ⁹ Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“ ¹⁰ A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári. ¹¹ V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. ¹² Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

3. KAPITOLA

PÁN JE MÔJ OCHRANCA

¹ Dávidov žalm. Keď utekal pred synom Absolónom. ² Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! Mnohí povstávajú proti mne. ³ Mnohí o mne hovoria: „Boh mu nepomáha.“ ⁴ Ale ty, Pane, si môj ochranca, moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. ⁵ Hlasne som volal k Pánovi a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. ⁶ A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. ⁷ Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. ⁸ Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári a hriešnikom si zuby vylámal. ⁹ Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

4. KAPITOLA

POĎAKOVANIE

¹ Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm. ² Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc. V súžení si mi uľavil. Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu. ³ Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá? ⁴ Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého; Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám. ⁵ Hneváte sa, ale nehrešte; uvažujte vo svojom srdci, rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa. ⁶ Obetujte pravú obetu a dôverujte Pánovi. ⁷ Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“ Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie. ⁸ Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím. ⁹ V pokoji sa ukladám a usínam, lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.

5. KAPITOLA

RANNÁ MODLITBA O POMOC

¹ Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm. ² Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie. ³ Pozoruj moju hlasitú prosbu, môj kráľ a môj Boh. ⁴ Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. ⁵ Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, zlý človek nepobudne pri tebe, ⁶ ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. ⁷ Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom. ⁸ No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. ⁹ Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, urovnaj svoju cestu predo mnou. ¹⁰ Lebo v ich ústach úprimnosti niet, ich srdcia sú plné zrady; ich hrtan je ako otvorený hrob, na jazyku samé úlisnosti. ¹¹ Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. ¹² Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v tebe, čo tvoje meno milujú. ¹³ Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

6. KAPITOLA

ÚBOŽIAK PROSÍ PÁNA O MILOSŤ

¹ Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm. ² Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma v svojom rozhorčení. ³ Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú. ⁴ Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy…? ⁵ Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný. ⁶ Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí? ⁷ Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ. ⁸ Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol. ⁹ Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač. ¹⁰ Pán moju prosbu vyslyšal, Pán prijal moju modlitbu. ¹¹ Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.

7. KAPITOLA

MODLITBA SPRAVODLIVÉHO, KTORÉHO POTUPUJÚ

¹ Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša. ² Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, ³ aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu. ⁴ Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil, ak som si ruky poškvrnil zločinom, ⁵ ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci, ⁶ potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní a nech ma zašliape až do zeme a do prachu zrazí moju česť. ⁷ Povstaň, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov. Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil. ⁸ I obklopí ťa zhromaždenie národov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi. ⁹ Pán je sudca národov. Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti a podľa mojej nevinnosti. ¹⁰ Nech je už koniec zlobe hriešnikov. Posilni spravodlivého, ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce. ¹¹ Boh je moja obrana; on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné. ¹² Boh je sudca spravodlivý; dáva výstrahy každý deň. ¹³ Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč, napne luk a namieri. ¹⁴ Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom. ¹⁵ Hľa, hriešnik počal neprávosť, ťarchavý je zlobou a plodí zločin. ¹⁶ Jamu vykopal a prehĺbil, lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil. ¹⁷ Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlačí jeho násilie. ¹⁸ Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.

8. KAPITOLA

VELEBNOSŤ BOHA A DÔSTOJNOSŤ ČLOVEKA

¹ Zbormajstrovi. Na nápev piesne „Lis“. Dávidov žalm. ² Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia. ³ Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, aby si umlčal pomstivého nepriateľa. ⁴ Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: ⁵ čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? ⁶ Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil ⁷ a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy: ⁸ ovce a všetok domáci statok aj všetku poľnú zver, ⁹ vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. ¹⁰ Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

9. KAPITOLA

VĎAKA ZA VÍŤAZSTVO

¹ Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm. ² Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. ³ V tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. ⁴ Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, pred tvojou tvárou slabnú a hynú. ⁵ Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. ⁶ Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, ich meno si vyhladil navždy, naveky. ⁷ Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. ⁸ Ale Pán tróni naveky, už si pripravil stolec sudcovský. ⁹ A spravodlivo bude súdiť svet, podľa práva bude súdiť národy. ¹⁰ Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia. ¹¹ Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. ¹² Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, ohlasujte jeho skutky medzi národmi. ¹³ Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, nezabúda na nárek bedárov. ¹⁴ Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, vytrhni ma z brán ríše smrti, ¹⁵ aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne a plesal, že si mi pomohol. ¹⁶ Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha. ¹⁷ Pán sa zjavil a konal súd. Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. ¹⁸ Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. ¹⁹ Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. ²⁰ Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; a národy si na súd predvolaj. ²¹ Pane, hrôzou ich zasiahni; nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

10. KAPITOLA

VZDÁVANIE VĎAKY

¹ Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia? ² Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. ³ Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje. ⁴ Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: „Boh nezasahuje; Boha niet.“ ⁵ Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič. ⁶ V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“ ⁷ Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie. ⁸ Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja. ⁹ Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť. ¹⁰ Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch. ¹¹ V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“ ¹² Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých. ¹³ Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“? ¹⁴ Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš. ¹⁵ Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. ¹⁶ Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny. ¹⁷ Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. ¹⁸ Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

11. KAPITOLA

PÁN – DÔVERA SPRAVODLIVÉHO

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Dôverujem v Pánovi. Akože mi môžete hovoriť: „Uleť na vrch ako vrabec!? ² Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, aby zákerne zasiahli ľudí statočných. ³ Keď sa rúcajú základy, čože môže spravodlivý urobiť?“ ⁴ Pán prebýva vo svojom svätom chráme, Pán tróni na nebesiach. Jeho oči hľadia na úbožiaka, jeho zrak skúma každého človeka. ⁵ Pán skúma spravodlivého i hriešnika a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. ⁶ Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; oheň so sírou a spaľujúci víchor, to je ich údel. ⁷ Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; statoční uvidia jeho tvár.

12. KAPITOLA

VOLANIE O POMOC PROTI PYŠNÝM

¹ Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm. ² Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, stratila sa vernosť medzi ľuďmi. ³ Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. ⁴ Kiež Pán zničí všetky pery úlisné a vystatovačný jazyk; ⁵ lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?“ ⁶ „Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,“ hovorí Pán, „zachránim toho, ktorým opovrhujú.“ ⁷ Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, sedem ráz čistené. ⁸ Pane, ty nás zachováš a ochrániš pred týmto pokolením naveky. Navôkol chodia bezbožní a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

13. KAPITOLA

NÁREK SPRAVODLIVÉHO, DÔVERUJÚCEHO BOHU

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? ³ Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? ⁴ Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, daj svetlo mojim očiam, aby som v smrti nezaspal, ⁵ aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“ aby tí, čo ma sužujú, nezajasali, že som upadol. ⁶ Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa teší z tvojej pomoci. Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami.

14. KAPITOLA

POCHABOSŤ BEZBOŽNÝCH

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“ Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. ² Pán pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. ³ Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. ⁴ Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Pána; ⁵ ale ešte stŕpnu od strachu, lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. ⁶ Vy chcete zmariť plány bedára, lež Pán je jeho útočišťom. ⁷ Kiež príde Izraelu spása zo Siona! Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

15. KAPITOLA

KTO OBSTOJÍ PRED PÁNOM?

¹ Dávidov žalm. Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? ² Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z úprimného srdca pravdu hovorí, ³ čo nepodvádza svojím jazykom, nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje. ⁴ Čo ničomníka nemá za nič, ale ctí si ľudí bohabojných. Čo nemení prísahu, aj keď mu vyjde na škodu. ⁵ Čo nepožičiava peniaze na úrok a proti nevinnému sa nedá podplácať. Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti.

16. KAPITOLA

PÁN – MÔJ DEDIČNÝ PODIEL

¹ Miktam. Dávidov žalm. Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. ² Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba.“ ³ Svätým a slávnym mužom v krajine patrí moja plná priazeň. ⁴ Rozmnožujú sa útrapy tých, čo sa ženú za cudzími bôžikmi. Nebudem vylievať krv na ich obetu, ani ich mená nevezmem na pery. ⁵ Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, v tvojich rukách je môj osud. ⁶ Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: a je to pre mňa znamenité dedičstvo. ⁷ Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. ⁸ Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. ⁹ Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji. ¹⁰ Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. ¹¹ Ukážeš mi cestu života. U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

17. KAPITOLA

PANE, ZACHRÁŇ MA PRED BEZBOŽNÍKMI

¹ Dávidova modlitba. Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných. ² Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje oči vidia, čo je správne. ³ Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. ⁴ Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. ⁵ Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali. ⁶ K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. ⁷ Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. ⁸ Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí ⁹ pred bezbožnými, čo ma sužujú. Obkľučujú ma nepriatelia, ¹⁰ zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. ¹¹ Už pristupujú a už ma zvierajú, očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. ¹² Sú ako lev pripravený na korisť, ako levíča, čo čupí v úkryte. ¹³ Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, ¹⁴ Svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. Zo svojich zásob im naplň žalúdok, nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. ¹⁵ Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

18. KAPITOLA

POĎAKOVANIE ZA ZÁCHRANU A VÍŤAZSTVO

¹ Zbormajstrovi. Dávid, sluha Pánov, zložil slová tohto chválospevu pre Pána, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov ² a z ruky Šaulovej. Povedal teda: Milujem ťa, Pane, moja sila; ³ Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. ⁴ Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi. ⁵ Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostné prívaly. ⁶ Ovinuli ma povrazy záhrobia, zovreli ma osídla smrti. ⁷ V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. ⁸ Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom. ⁹ Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky. ¹⁰ Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami. ¹¹ Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov. ¹² Temnotami sa celkom zahalil a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. ¹³ Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, ľadovec a žeravé uhlie. ¹⁴ Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie. ¹⁵ Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich. ¹⁶ Otvorili sa hlbočiny vôd a základy zeme sa odkryli. Pred tvojou hrozbou, Pane, pred víchricou tvojho hnevu. ¹⁷ Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. ¹⁸ Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. ¹⁹ Napadli ma v môj deň nešťastný, ale Pán mi bol podperou. ²⁰ Vyviedol ma na miesto priestranné, zachránil ma, lebo si ma obľúbil. ²¹ Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, za to, že moje ruky sú čisté, ²² lebo som kráčal po cestách Pánových a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. ²³ Pred očami som mal všetky jeho príkazy a jeho zákony som neodvrhol. ²⁴ S ním som bol bez úhony a uchránil som sa zločinu. ²⁵ Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, lebo videl, že moje ruky sú čisté. ²⁶ Voči svätému si svätý, voči šľachetnému šľachetný, ²⁷ voči úprimnému úprimný, voči zvrhlému si neúprosný. ²⁸ Pokorný ľud chrániš pred zánikom a ponižuješ oči pyšných. ²⁹ Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. ³⁰ Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. ³¹ Božia cesta je čistá, ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú. ³² Veď kto je Boh okrem Pána? Kto je skala okrem nášho Boha? ³³ To Boh ma silou opásal a moju cestu urobil nepoškvrnenou. ³⁴ Mojím nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu. ³⁵ Ruky mi na boj vycvičil a moje ramená napínajú luk kovový. ³⁶ Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. ³⁷ Mojim krokom si cestu uvoľnil a moje nohy nepociťujú únavu. ³⁸ Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. ³⁹ Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, popadali mi pod nohy. ⁴⁰ Opásal si ma udatnosťou v boji a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. ⁴¹ Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. ⁴² Kričali, nemal im kto pomôcť, volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. ⁴³ Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, šliapal som po nich ako po blate uličnom. ⁴⁴ Vytrhol si ma zo vzbury ľudu a ustanovil za hlavu národov. Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, ⁴⁵ a poslúcha ma na jediné slovo. O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; ⁴⁶ cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. ⁴⁷ Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh, moja spása. ⁴⁸ Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. ⁴⁹ Povýšil si ma nad mojich odporcov a vytrhol si ma z rúk násilníka. ⁵⁰ Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami. ⁵¹ Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

19. KAPITOLA

OSLAVA BOHA STVORITEĽA

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. ³ Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. ⁴ Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. ⁵ Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta. ⁶ Tam hore vybudoval stan pre slnko a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi. ⁷ Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. ⁸ Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. ⁹ Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. ¹⁰ Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. ¹¹ Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. ¹² Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. ¹³ Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, ¹⁴ a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala. Tak budem bez škvrny a čistý od veľkého hriechu. ¹⁵ Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.

20. KAPITOLA

MODLITBA ZA VÍŤAZSTVO KRÁĽA

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. ³ Nech ti pošle pomoc zo svätyne a nech ťa bráni zo Siona. ⁴ Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary a tvoja žertva nech mu je príjemná. ⁵ Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, a nech vyplní každý tvoj zámer. ⁶ Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. Nech Pán splní všetky tvoje priania. ⁷ Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, zachráni ho mocou spásonosnej pravice. ⁸ Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. ⁹ Oni sa zrútia a padnú, my však stojíme na nohách. ¹⁰ Pane, daj vždy víťaziť kráľovi a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

21. KAPITOLA

POĎAKOVANIE ZA KRÁĽOVO VÍŤAZSTVO

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje a veľmi sa teší z tvojej spásy. ³ Vyplnil si túžbu jeho srdca a prosbu jeho perí si neodmietol. ⁴ Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. ⁵ Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, život dlhý, navždy, naveky. ⁶ Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, ozdobuješ ho velebou a nádherou. ⁷ Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. ⁸ Na Pána sa kráľ spolieha; neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. ⁹ Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. ¹⁰ Urobíš ich ohnivou pecou, keď sa zjaví tvoja tvár; Pán ich pohltí vo svojom hneve a strávi ich oheň. ¹¹ Vyhubíš ich rod zo zeme a ich potomstvo spomedzi ľudí. ¹² Lebo proti tebe snuli zlo a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. ¹³ Lebo ich obrátiš na útek, svoj luk namieriš na ich tvár. ¹⁴ Povstaň, Pane, vo svojej sile a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

22. KAPITOLA

UTRPENIE A NÁDEJ SPRAVODLIVÉHO

¹ Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm. ² Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. ³ Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. ⁴ A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela. ⁵ V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. ⁶ Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli. ⁷ No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. ⁸ Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. ⁹ „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.“ ¹⁰ Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. ¹¹ Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. ¹² Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol. ¹³ Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu. ¹⁴ Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve. ¹⁵ Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách. ¹⁶ Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš. ¹⁷ Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, ¹⁸ môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; ¹⁹ delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. ²⁰ Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. ²¹ Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov. ²² Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. ²³ Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. ²⁴ Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, ²⁵ veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu. ²⁶ Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. ²⁷ Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: „Naveky nech žijú ich srdcia!“ ²⁸ Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. ²⁹ Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi. ³⁰ Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť ³¹ a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi ³² a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.“

23. KAPITOLA

DOBRÝ PASTIER

¹ Dávidov žalm. Pán je môj pastier, nič mi nechýba: ² pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, ³ dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. ⁴ I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. ⁵ Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. ⁶ Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

24. KAPITOLA

PÁN PRICHÁDZA DO CHRÁMU

¹ Dávidov žalm. Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. ² Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. ³ Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? ⁴ Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. ⁵ Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. ⁶ To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. ⁷ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. ⁸ Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. ⁹ Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. ¹⁰ Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

25. KAPITOLA

ÚPENLIVÁ PROSBA O ODPUSTENIE A O POMOC

¹ Dávidov žalm. K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, ² tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. ³ Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený. Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. ⁴ Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. ⁵ Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň. ⁶ Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov. ⁷ Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane, dobrotivý. ⁸ Pán je dobrý a spravodlivý: ukazuje cestu hriešnikom. ⁹ Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách. ¹⁰ Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy. ¹¹ Pre tvoje meno, Pane, odpusť mi môj hriech, i keď je veľký. ¹² Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť. ¹³ Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša a jeho potomstvo bude dedičom zeme. ¹⁴ Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja, a zjaví im svoju zmluvu. ¹⁵ Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána, veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel. ¹⁶ Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou, lebo som sám a úbohý. ¹⁷ Uľav mi v úzkosti srdca a vytrhni ma z mojich tiesní. ¹⁸ Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky. ¹⁹ Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli a nenávidia ma ukrutne. ²⁰ Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma; nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe. ²¹ Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť, veď sa pridŕžam teba. ²² Bože, vysloboď Izraela zo všetkých jeho súžení.

26. KAPITOLA

DÔVERNÁ MODLITBA NEVINNÉHO

¹ Dávidov žalm. Súď ma, Pane, veď kráčam v nevinnosti a v tebe mám nezlomnú dôveru. ² Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ. ³ Pred očami mám tvoju dobrotu a konám podľa tvojej pravdy. ⁴ Nevysedávam s daromníkmi a s pokrytcami sa neschádzam. ⁵ Nenávidím spoločnosť zlosynov a s bezbožnými si nesadnem. ⁶ V nevinnosti si ruky umývam a kráčam okolo tvojho oltára, Pane, ⁷ aby som ťa mohol verejne chváliť a rozprávať o všetkých tvojich skutkoch zázračných. ⁸ Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš, a miesto, kde je stánok tvojej slávy. ⁹ Nezatrať moju dušu s hriešnikmi a môj život s ľuďmi krvilačnými. ¹⁰ Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, ich pravica je plná úplatkov. ¹¹ Ale ja kráčam v nevinnosti, vykúp ma a buď mi milostivý. ¹² Moja noha stojí na rovnej ceste; v zhromaždeniach chcem velebiť Pána.

27. KAPITOLA

DÔVERA V NEBEZPEČENSTVE

¹ Dávidov žalm. Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? ² Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. ³ Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere. ⁴ O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. ⁵ A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu. ⁶ A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi. ⁷ Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma. ⁸ V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár. ⁹ Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. ¹⁰ Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme. ¹¹ Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov. ¹² Nevydávaj ma zvoli utláčateľov; veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí. ¹³ Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. ¹⁴ Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.

28. KAPITOLA

PROSBA A POĎAKOVANIE

¹ Dávidov žalm. Pane, k tebe volám; Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý, aby som sa pre tvoje mlčanie nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti. ² Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu. ³ Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi alebo s tými, čo páchajú zlo, čo blížnym hovoria o pokoji, ale ich srdce je plné zloby. ⁴ Nadeľ im podľa ich skutkov a podľa ničomnosti ich výmyslov. Odplať im podľa diela ich rúk, odmeň ich podľa zásluhy. ⁵ Pretože si nevšímajú skutky Pánove a dielo jeho rúk, zničí ich a nepostaví už viac. ⁶ Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju úpenlivú prosbu; ⁷ Pán je moja pomoc a môj ochranca. V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom ďakujem. ⁸ Pán je sila svojho ľudu a útočište spásy pre svojho pomazaného. ⁹ Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.

29. KAPITOLA

CHVÁLOSPEV NA PÁNOVO SLOVO

¹ Dávidov žalm. Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu a moc. ² Vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. ³ Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami! ⁴ Hlas Pánov – taký mohutný! Hlas Pánov – taký veľkolepý! ⁵ Hlas Pánov láme cédre; aj libanonské cédre láme Pán. ⁶ Libanon rozkýva do tanca ako teliatko a Sarion ako byvolča. ⁷ Hlas Pánov metá blesky ohnivé, ⁸ hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš. ⁹ Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. A v jeho chráme všetci volajú: Sláva! ¹⁰ Pán tróni nad záplavami vôd, Pán bude tróniť ako večný kráľ. ¹¹ Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom.

30. KAPITOLA

POĎAKOVANIE ZA VYSLOBODENIE Z NEBEZPEČENSTVA SMRTI

¹ Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov žalm. ² Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou. ³ Pane, Bože môj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil. ⁴ Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. ⁵ Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, vzdávajte vďaky jeho menu svätému. ⁶ Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť. Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom. ⁷ Keď som bol v bezpečí, povedal som si: „Už nikdy sa nezakolíšem.“ ⁸ Pane, vo svojej priazni si ma obdaril mocou a cťou. Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, hneď sa ma zmocnil strach. ⁹ K tebe, Pane, volám, svojho Boha prosím o milosť. ¹⁰ Aký úžitok by bol z mojej krvi, keby som v zemi skazu vzal? A či ťa prach môže velebiť alebo hlásať tvoju vernosť? ¹¹ Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; Pane, buď mi na pomoci. ¹² Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, ¹³ aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

31. KAPITOLA

DÔVERNÁ MODLITBA V SÚŽENÍ

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý. ³ Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. ⁴ Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. ⁵ Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila. ⁶ Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. ⁷ Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána. ⁸ Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše ⁹ a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo. ¹⁰ Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje. ¹¹ Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti. ¹² Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou. ¹³ Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba. ¹⁴ Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť. ¹⁵ Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh, ¹⁶ v tvojich rukách je môj osud.“ Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov. ¹⁷ Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve. ¹⁸ Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí. ¹⁹ Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní. ²⁰ Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí. ²¹ Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi. ²² Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste. ²³ Už som si v strachu hovoril: „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe. ²⁴ Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne. ²⁵ Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.

32. KAPITOLA

BLAŽENÝ, KOMU PÁN ODPUSTIL NEPRÁVOSŤ

¹ Dávidova poučná pieseň. Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. ² Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu. ³ Pretože som mlčal, chradli mi kosti a celý deň som nariekal. ⁴ Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka a ako v letných páľavách vysychala mi sila. ⁵ Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. ⁶ Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia. ⁷ Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy. ⁸ Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; poradím ti a budem ťa mať stále na očiach. ⁹ Nebuďte ako žrebce či mulice, ktoré nemajú rozum. Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, nepodídu k tebe. ¹⁰ Bezbožného stíhajú mnohé strasti; no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo. ¹¹ Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

33. KAPITOLA

CHVÁLOSPEV NA PÁNOVU PROZRETEĽNOSŤ

¹ Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály. ² Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. ³ Spievajte mu novú pieseň, nadšene mu hrajte a volajte na slávu. ⁴ Lebo Pánovo slovo je pravdivé a verné všetko jeho konanie. ⁵ Miluje spravodlivosť a právo; milosti Pánovej plná je zem. ⁶ Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje. ⁷ Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány. ⁸ Celá zem nech má bázeň pred Pánom, pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta. ⁹ Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené. ¹⁰ Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov. ¹¹ Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. ¹² Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. ¹³ Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí. ¹⁴ Pozerá z miesta, kde prebýva, na všetkých obyvateľov zeme, ¹⁵ on, čo každému osve utvoril srdce a chápe všetky ich skutky. ¹⁶ Neochráni kráľa vojsko početné ani obra jeho sila mohutná. ¹⁷ Kôň nepomôže k víťazstvu, nezachráni, aj keď silou oplýva. ¹⁸ Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, ¹⁹ aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil. ²⁰ Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana. ²¹ V ňom sa naše srdce raduje a v jeho sväté meno máme dôveru. ²² Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.

34. KAPITOLA

PÁN, ZÁCHRANCA SPRAVODLIVÝCH

¹ Tento žalm zložil Dávid, keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený. Ten ho potom prepustil a on odišiel. ² Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť. ³ V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. ⁴ Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. ⁵ Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. ⁶ Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou. ⁷ úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. ⁸ Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich. ⁹ Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu. ¹⁰ Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, veď bohabojní núdzu nemajú. ¹¹ Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. ¹² Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej. ¹³ Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch? ¹⁴ Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. ¹⁵ Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň. ¹⁶ Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. ¹⁷ Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. ¹⁸ Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. ¹⁹ Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu. ²⁰ Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. ²¹ Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí. ²² Hriešnika zloba zahubí a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. ²³ Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

35. KAPITOLA

PÁN, ZÁCHRANCA PRENASLEDOVANÝCH

¹ Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú. ² Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc. ³ Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“ ⁴ Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. ⁵ Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel; ⁶ nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje. ⁷ Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu. ⁸ Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy. ⁹ Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci. ¹⁰ Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“ ¹¹ Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. ¹² Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený. ¹³ Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil. ¹⁴ Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. ¹⁵ Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. ¹⁶ Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne. ¹⁷ Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. ¹⁸ Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov. ¹⁹ Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. ²⁰ Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. ²¹ Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“ ²² Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. ²³ Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. ²⁴ Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou. ²⁵ Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“ ²⁶ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa. ²⁷ Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“ ²⁸ Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.

36. KAPITOLA

HRIEŠNIKOVA ZLOBA A BOŽIA DOBROTA

¹ Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka. ² Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; pred jeho očami nieto bázne Božej. ³ Sám sebe lichotí do vlastných očí, aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu. ⁴ Slová jeho úst sú neprávosť a klam; prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre. ⁵ Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti. ⁶ Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom. ⁷ Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš. ⁸ Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. ⁹ Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší. ¹⁰ Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo. ¹¹ Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné. ¹² Nech ma nezasiahne noha pyšného, nech mnou nepohne ruka hriešnika. ¹³ Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, zrútili sa a viac nevstanú.

37. KAPITOLA

ÚDEL ZLÝCH A ÚDEL SPRAVODLIVÝCH

¹ Dávidov žalm. Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť. ² Veď oni uschnú rýchlo ako tráva a zvädnú ako zelená bylina. ³ Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. ⁴ Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. ⁵ Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará. ⁶ Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo a tvoje právo ako poludňajší jas. ⁷ Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, s človekom, čo strojí úklady. ⁸ Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému. ⁹ Všetci ničomníci budú zničení, lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. ¹⁰ Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. ¹¹ Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji. ¹² Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrípe proti nemu zubami. ¹³ Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň. ¹⁴ Hriešnici tasia meč a napínajú luk, chcú zraziť bedára i chudáka a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste. ¹⁵ Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca a ten luk sa im doláme. ¹⁶ Lepšie to málo, čo má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov. ¹⁷ Veď ramená hriešnikov budú polámané, no spravodlivých posilňuje Pán. ¹⁸ O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky. ¹⁹ V nešťastí zahanbení nebudú a v čase hladu budú nasýtení. ²⁰ Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk a stratia sa ako dym. ²¹ Hriešnik si požičiava, a nevracia, lež spravodlivý má súcit a rozdáva. ²² Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme a tí, ktorým zlorečí, zahynú. ²³ Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste. ²⁴ Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku. ²⁵ Bol som mladík, teraz som starec, a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb. ²⁶ Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, na jeho potomstve požehnanie spočinie. ²⁷ Vyhýbaj zlu a dobre rob a budeš mať domov naveky. ²⁸ Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa svojich svätých. Nespravodlivci navždy vyhynú a pokolenie bezbožných bude zničené. ²⁹ Lež spravodliví zdedia zem, budú ju obývať na veky vekov. ³⁰ Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne. ³¹ V jeho srdci je zákon Boží a jeho kroky nezakolíšu. ³² Hriešnik striehne na spravodlivého a usiluje sa ho usmrtiť; ³³ lenže Pán mu ho v rukách nenechá, nedá ho odsúdiť, keď bude súdený. ³⁴ Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov. ³⁵ Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval a vypínal sťa céder košatý; ³⁶ no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel. ³⁷ Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, lebo budúcnosť patrí pokojamilovným. ³⁸ Ale nespravodlivci všetci vyhynú a potomstvo bezbožných bude vyhubené. ³⁹ Spása spravodlivých prichádza od Pána, on je ich ochrancom v čase súženia. ⁴⁰ Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, lebo sa spoliehajú na neho.

38. KAPITOLA

MODLITBA HRIEŠNIKA V NAJVÄČŠOM NEBEZPEČENSTVE

¹ Dávidov žalm na spomienku. ² Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve, ³ lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka. ⁴ Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. ⁵ Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno. ⁶ Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť. ⁷ Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň. ⁸ Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé. ⁹ Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam. ¹⁰ Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. ¹¹ Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne. ¹² Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia. ¹³ Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. ¹⁴ Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa. ¹⁵ Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť. ¹⁶ Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. ¹⁷ A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ ¹⁸ Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične. ¹⁹ Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim. ²⁰ Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. ²¹ Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre. ²² Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. ²³ Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.

39. KAPITOLA

PROSBY CHORÉHO

¹ Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm. ² Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“ ³ Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala. ⁴ Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň. ⁵ A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“ ⁶ Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka, ⁷ každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. ⁸ A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej. ⁹ Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech. ¹⁰ Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil. ¹¹ Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky. ¹² Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina. ¹³ Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia. ¹⁴ Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.

40. KAPITOLA

VZDÁVANIE VĎAKY A PROSBA O POMOC

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. ³ Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. ⁴ Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána. ⁵ Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. ⁶ Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať. ⁷ Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, ⁸ preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, ⁹ že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ ¹⁰ Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. ¹¹ Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením. ¹² Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú. ¹³ Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera. ¹⁴ Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc. ¹⁵ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. ¹⁶ Nech zmeravejú hanbou tí, čo mi hovoria: „Tak mu treba!“ ¹⁷ No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: :“Nech je zvelebený Pán!“ ¹⁸ Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Bože môj, nemeškaj.

41. KAPITOLA

MODLITBA CHORÉHO

¹ Zbormajstrovi. Dávidov žalm. ² Blažený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. ³ Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi a nevydá ho nepriateľom napospas. ⁴ Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, v chorobe sníme z neho všetku slabosť. ⁵ Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“ ⁶ Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“ ⁷ A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. ⁸ Moji nepriatelia si šuškajú proti mne a zmýšľajú zle o mne: ⁹ „Už ho prikvačila zlá choroba; a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“ ¹⁰ Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. ¹¹ Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; pomôž mi vstať a ja im odplatím. ¹² Z toho poznám, že ma máš rád, ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. ¹³ Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, a naveky ma postavíš pred svoju tvár. ¹⁴ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela od vekov až naveky. Staň sa. Amen.

42. KAPITOLA

TÚŽBA ZA PÁNOM

¹ Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov. ² Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. ³ Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? ⁴ Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“ ⁵ Duša sa mi rozplýva pri spomienke, ako som putoval ku vznešenému stánku a vstupoval do domu Božieho s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou uprostred zástupov sláviacich sviatky. ⁶ Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, moju spásu a môjho Boha. ⁷ Moja duša je skormútená; preto si spomínam na teba pri Jordáne a Hermone a na vrchu Misar. ⁸ Hlbina hlbine sa ozýva na hukot vodopádov; všetky tvoje krútňavy a prívaly prešli ponad mňa. ⁹ Vo dne mi svoju milosť udeľuje Pán. V noci mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho života. ¹⁰ Hovorím Bohu: „Ty si moja opora; prečo na mňa zabúdaš? A prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ?“ ¹¹ Sťa by mi kosti drvili, keď ma moji utláčatelia tupia, keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“ ¹² Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

43. KAPITOLA

TÚŽBA ZA CHRÁMOM

¹ Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom; zachráň ma pred zločincom a úskočným človekom. ² Veď ty, Bože, si moje útočište. Prečo si ma odohnal a prečo mám chodiť smutný, keď ma sužuje nepriateľ? ³ Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; ony nech ma sprevádzajú a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. ⁴ I pristúpim k Božiemu oltáru, k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. ⁵ Prečo si smutná, duša moja? A prečo sa chveješ? Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem velebiť, spásu mojej tváre a môjho Boha.

44. KAPITOLA

POHROMY NÁRODA

¹ Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov. ² Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych. ³ Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. ⁴ Veď nie svojím mečom získali krajinu, nepomohlo im vlastné rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, lebo ich máš rád. ⁵ Ty si môj kráľ a môj Boh, ty pomáhaš Jakubovi. ⁶ Len s tebou sme zahnali nepriateľov a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. ⁷ Nespolieham sa veru na svoj luk, ani môj meč ma nezachráni. ⁸ Ty si nás zachránil pred utláčateľmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. ⁹ V Bohu sa budeme chváliť celý deň a naveky budeme velebiť tvoje meno. ¹⁰ Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. ¹¹ Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. ¹² Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov. ¹³ Svoj ľud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom. ¹⁴ Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu. ¹⁵ Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami. ¹⁶ Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár, ¹⁷ keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. ¹⁸ Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou. ¹⁹ Naše srdce sa neodvrátilo od teba, ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, ²⁰ a predsa si nás ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti. ²¹ Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu, ²² či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca. ²³ Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. ²⁴ Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy. ²⁵ Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? ²⁶ Veď naša duša je pokorená až do prachu, naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám a vykúp nás, veď si milosrdný.

45. KAPITOLA

SVADOBNÁ PIESEŇ PRE KRÁĽA

¹ Zbormajstrovi. Podľa „Ľalie“. Poučná pieseň Koreho synov. Pieseň lásky. ² Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi. Môj jazyk je ako pero rýchlopisca. ³ Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky. ⁴ Ty, najmocnejší, pripáš si meč na bedrá; svoju velebu a dôstojnosť. ⁵ Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť. Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky. ⁶ Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov; poddajú sa ti národy. ⁷ Tvoj trón, Bože, trvá naveky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. ⁸ Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. ⁹ Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny. ¹⁰ Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. ¹¹ Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca. ¹² Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu. ¹³ Dcéry z Týru ti prinesú dary a o tvoju priazeň sa budú uchádzať veľmoži národa. ¹⁴ Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. ¹⁵ V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. ¹⁶ Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca. ¹⁷ Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia; urobíš ich kniežatami nad celou zemou. ¹⁸ Na tvoje meno budem pamätať vo všetkých pokoleniach. Preto ťa národy budú velebiť navždy a na veky vekov.

46. KAPITOLA

BOH – ÚTOČIŠTE A SILA

¹ Zbormajstrovi. Podľa „Panny“. Pieseň Koreho synov. ² Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. ³ Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali. ⁴ Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom. ⁵ Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok Najvyššieho. ⁶ Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; už od úsvitu mu Boh pomáha. ⁷ Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa. ⁸ S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov. ⁹ Poďte a pozrite na diela Pánove, aké úžasné veci vykonal na zemi. Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, ¹⁰ láme luky a drúzga oštepy a štíty v ohni spaľuje. ¹¹ Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem. ¹² S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.

47. KAPITOLA

PÁN – KRÁĽ VŠETKÝCH NÁRODOV

¹ Zbormajstrovi. Koreho synov. ² Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným. ³ Lebo Pán je Najvyšší a hrozný, nad celou zemou veľký kráľ. ⁴ Podmaňuje nám národy a pohanov nám kladie pod nohy. ⁵ On pre nás vybral dedičstvo, slávu Jakuba, ktorého má rád. ⁶ Za jasotu vystupuje Boh, Pán vystupuje za hlaholu poľnice. ⁷ Spievajte Bohu, spievajte, spievajte nášmu kráľovi, spievajte. ⁸ Pretože Boh je kráľom celej zeme; spievajte mu chválospev. ⁹ Boh kraľuje nad národmi, Boh sedí na svojom svätom tróne. ¹⁰ Kniežatá národov sa spolčujú s národom Boha Abrahámovho. Veď Bohu patria mocní zeme, tak veľmi je vyvýšený.

48. KAPITOLA

VĎAKA ZA ZÁCHRANU NÁRODA

¹ Pieseň. Koreho synov. ² Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha. ³ Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť. Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa. ⁴ Boh sa preslávil v jeho palácoch ako istá ochrana. ⁵ Lebo hľa, králi sa spolčili a utvorili jeden šík. ⁶ No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, zmiatli sa a dali sa na útek; ⁷ hrôza ich tam schvátila, bolesti ako rodičku, ⁸ ako keď východný víchor rozbíja lode taršišské. ⁹ Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky. ¹⁰ Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho chrámu. ¹¹ Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; tvoja pravica je plná spravodlivosti. ¹² Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú nad tvojimi výrokmi. ¹³ Obíďte Sion a obklopte ho, spočítajte jeho veže. ¹⁴ Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu, ¹⁵ že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: on sám nás bude stále sprevádzať.

49. KAPITOLA

MÁRNOSŤ BOHATSTVA

¹ Zbormajstrovi. Koreho synov. ² Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme; ³ vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní. ⁴ Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. ⁵ K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. ⁶ Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? ⁷ Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? ⁸ Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. ⁹ Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, ¹⁰ aby človek žil naveky a zánik neuzrel. ¹¹ Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. ¹² Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. ¹³ Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. ¹⁴ Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. ¹⁵ Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom. ¹⁶ No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. ¹⁷ Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. ¹⁸ Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde. ¹⁹ Aj keď si blahoželal za živa: „Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“ ²⁰ predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú. ²¹ A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.

50. KAPITOLA

PRAVÁ ÚCTA K BOHU

¹ Asafov žalm. Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. ² Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; ³ náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná. ⁴ On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom: ⁵ „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“ ⁶ A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh. ⁷ „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som. ⁸ Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. ⁹ Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried. ¹⁰ Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny. ¹¹ Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli. ¹² Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. ¹³ Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu? ¹⁴ Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň. ¹⁵ A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ ¹⁶ No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? ¹⁷ Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš. ¹⁸ Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. ¹⁹ Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk. ²⁰ Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ. ²¹ Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. ²² Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže. ²³ Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“ 

SPÄŤ NA ZAČIATOK