NIEČO MÁLO Z VLASTNÝCH ŽIVOTNÝCH POZNATKOV A TVORBY VYDAVATEĽA WEBOVEJ STRÁNKY - www.BerthaDudde.sk - "LiveSpirit"
NIEČO MÁLO Z VLASTNÝCH ŽIVOTNÝCH POZNATKOV A TVORBY VYDAVATEĽA WEBOVEJ STRÁNKY - www.BerthaDudde.sk - "LiveSpirit"
ŽIVOTNÉ MÚDROSTI A POSTREHY
ŽIVOTNÉ MÚDROSTI A POSTREHY
1 2 3 4 5 6
81. „ZLÝ človek si problémy sám vyrába – a to tým, že ide za svojim – „cez mŕtvoly“! DOBRÝ človek vlastné problémy nemá – kým mu ich nezačne vyrábať práve ten – ZLÝ, lebo sa tým stáva jednou z jeho „mŕtvol“!
82. „Ak niekto hovorí, že je váš PRIATEĽ, pričom v čase potreby sa jednoznačne SKUTKOM nepostaví za vás, tak sa tým absolútne jednoznačne – čo je vlastne tiež skutok – postavil na stranu vášho NEPRIATEĽA! Taký „PRIATEĽ“ nie je priateľom pravdy – a teda nie je ani priateľom vašim, ale priateľom vašich NEPRIATEĽOV!“
83. „MILOSRDENSTVO JE TO, AK ČLOVEK ZA SVOJE SKUTKY DOSTANE NIEČO LEPŠIE – AKO BY SI NAOZAJ ZASLUHOVAL…“
84. „Ak človek nepredpokladá, že by sa niečo mohlo stať, alebo udiať – tak to ani neočakáva… A to až v takej miere, že ak sa naozaj stane, čo vôbec neočakával – tak to vtedy ani nevidí, pričom si takú možnosť ani nechce pripustiť…! A naopak – ak si človek vytvorí svoju mienku o niečom, alebo o niekom, tak z tohto predpokladu očakáva o niečom, alebo o niekom iba vždy to jedno, čo si o tom sám v sebe vytvoril…! Napríklad: „tento človek je zlý, teda všetko, čo urobí, alebo robí – JE ZLÉ!“ – a teda kvôli tomu očakáva od toho človeka vždy len to zlé, aj napriek tomu, že žiadne usvedčujúce dôkazy a fakty neexistujú!!!“ ⇒ Z TOHO VYPLÝVA DEFINÍCIA: AK ČLOVEK NIEČO NEOČAKÁVA, TAK TO NEZBADÁ, AJ KEĎ SA TO STANE, ALEBO TO TAK JE! A AK ČLOVEK NIEČO OČAKÁVA, TAK SA MU TO Z JEHO SUBJEKTÍVNEHO POHĽADU AJ VŽDY STANE, AJ KEĎ SA TO OBJEKTÍVNE – VÔBEC NESTALO, ALEBO TO TAK NIE JE! ABY SA ČLOVEK TOMU VYVAROVAL, MUSÍ BYŤ VŽDY OTVORENÝ VOČI VŠETKÝM MOŽNÝM MOŽNOSTIAM A OČAKÁVAŤ VŠETKO MOŽNÉ, TEDA AJ TO, O ČOM BY SI ZO SVOJHO SUBJEKTÍVNEHO POHĽADU A POZNANIA MOHOL MYSLIEŤ, ŽE TO MOŽNÉ NIE JE…!“
85. „IBA TEN MUSÍ – KOMU SA HNUSÍ! KOMU SA RÁČI – TOMU SA PÁČI!“
86. „Nič medzi Otcom a Jeho dobrými deťmi, ako aj medzi samotnými takýmito deťmi – nie je TAJNÉ, ani SÚKROMNÉ, alebo ZÁHADNÉ! Všetko je vždy úplne OTVORENÉ a PRAVDIVÉ! U človeka, ktorý je bez otvorenosti, úprimnosti a dôvery – teda bez pravdy – nie je možná žiadna čistá a pravá láska! Tajnostkárstvo, neúprimnosť a klamstvo – JE VŽDY DIELOM PEKLA! Je to priamy prejav nedôvery, nelásky – až agresie voči človeku, ktorému je, alebo bolo hocičo zatajované!“
87. „Ak má nad niekym TEMNOTA – aj keby len krátkodobú, ale silnú moc – čo ho vtedy jasne vymedzí a vylúči zo sféry SVETLA, tam a vtedy u neho nie je možná žiadna prítomnosť SVETLA, tobôž – SAMOTNÉHO BOHA!“
88. „Kde je prítomné IBA SVETLO (MÚDROSŤ) – AJ KEBY TO NAJVYŠŠIE – BOŽIE, ale pritom absentuje SÚČASNÁ PRÍTOMNOSŤ AJ – TEPLA (LÁSKY) – tam nič nerastie, nevyvíja sa a teda nežije! A ak niečo žilo – nastáva proces odumierania! Toto platí ako pre DUCHA, tak pre DUŠU, ale samozrejme aj pre všetko HMOTNÉ!“
89. „Kým má človek v sebe niečo, čoho sa obáva, že ak by sa to svet dozvedel, tak by ho za to určite hnusne očierňoval a robil mu zle – tak je to u neho veľký blok a silná prekážka v jeho duchovnom raste, lebo ho to núti byť stále v pozore a opatrnosti, aby mu náhodou „niečo nevypadlo z úst“… Tým pádom žije takýto človek stále v strachu a lži a nemôže byť úplne otvorený pred inými – no mnohokrát ani pred sebou samým, kým všetko zo svojej duše nevyloží, čo mu bráni v ceste k Bohu, teda – kým neprizná všetky svoje hriechy tým, voči ktorým sa prehrešil a prosí o ich odpustenie – teda kým sa nebude zo svojich hriechov kajať!“
90. „SPRÁVNY ŽIVOTNÝ POSTOJ: VOČI SEBE – KRITIKA, VOČI INÝM – TOLERANCIA…
NESPRÁVNY ŽIVOTNÝ POSTOJ: VOČI INÝM – KRITIKA, VOČI SEBE – TOLERANCIA…“
91. „Ten, kto myslí na Boha deň čo deň s láskou a úplnou oddanosťou a skutkom lásky voči blížnemu – aj voči svojmu nepriateľovi, ten v pravde Svätí každý Boží deň a niet pre neho dňa sviatočnejšieho odo dňa iného…“
92. „Niekedy sa pravá láska k blížnemu musí prejaviť tvrdo, aby sa pomohlo jemu, ako aj nám… Ako OTEC hovorí: „Musíte byť mierny ako holubice, ale o nič menej aj múdri ako hadi…“. Láska k blížnemu neznamená iba hladkať, ale v čas potreby aj Otcovsky potrestať a pokarhať…“
93. „Pán koná u každého, kto chce naštartovať svoj motor(Ducha) v aute(v tele) – tak, ako štartér(Milosť Božia) v bežnom automobile… Kto po Ňom zatúži, tým Ho do svojho auta(tela) zavolá, On nasadne a naštartuje… Ale akonáhle sa motor – Duch človeka naštartuje, tak štartér okamžite vypne a Pán potom čaká, kým človek svojou slobodnou vôľou nezačne tlačiť na plynový pedál(chcenie konať Jeho Vôľu – teda nezištné skutky Lásky), pričom teraz je to už len a len na človeku, aby svoj motor – svojho Ducha, ako aj celé auto – svoje telo udržiaval vždy v chode… A to potom znamená – čím vyššie otáčky, tým vyššia teplota motora(tj. Láska v Duchu) – a samozrejme tým aj vyššia rýchlosť DOMOV – NASPÄŤ TAM, ODKIAĽ SME DAKEDY VYŠLI, TEDA DO OTCOVSKÉHO DOMU! A tak isto je samozrejme jasné, že človek má „IBA“ udržiavať motor svojho auta v neustálom chode – pričom teda jeho rýchlosť závisí len od jeho tlaku na plynový pedál… No ale pozor – „ŠOFÉROM“ v aute musí stále zostať jedine PÁN JEŽIŠ KRISTUS, lebo len ON JEDINÝ je ten, kto z nás všetkých VIDÍ, a to nie len cestu DOMOV, ale aj všetky VÝMOLY A PREKÁŽKY, ktoré sa na ceste nachádzajú, a JEDINE ON MÁ z nás všetkých slabo vidiacich a slepých – „PLATNÉ VODIČSKÉ OPRÁVNENIE!!! Žiaľ, veľmi mnoho krát sa stáva u ľudí – ku ktorým Pán do ich auta nastúpi a naštartuje, pričom ho aj SÁM po určitú dobu šoféruje-riadi, že HO po určitej dobe, a to bez okolkov, zo svojho auta vyložia a sami prevezmú úplne riadenie svojho auta – a teda aj svojho života – do vlastných rúk! Po určitú dobu sa ich auto ešte pohybuje správnym smerom, no čím ďalej, aj keď motor ich auta(Duch) stále „beží“, začne ich auto dostávať stále väčšie a väčšie údery a poškodenia, lebo čo iné by sa aj dalo očakávať, keď si za volant sadne slabo vidiaci, alebo rovno slepý šofér? A čo asi – skôr či neskôr – čaká takého človeka, keď v jeho aute niet „ŠOFÉRA“, ktorý ako JEDINÝ JE KOMPETENTNÝ RIADIŤ VŠETKO A VŠADE? Najprv stále viac a viac prekážok, havárií – a z toho stále väčšie a väčšie poškodenia ako auta, tak aj samotného motora, z toho stále väčšie a väčšie spomaľovanie a nakoniec – NASPÄŤ ÚPLNÉ VYPNUTIE – ZASTAVENIE MOTORA! A TO JE POTOM SMRŤOU MOTORA(DUCHA) ČLOVEKA, AKO AJ SMRŤOU JEHO AUTA(TELA)! A takto to vyzerá aj vtedy, keď sa motor – DUCH ČLOVEKA – síce zaoberá viac menej MÚDROSŤOU, ale ak ju nešoféruje – neriadi LÁSKA, tj. PÁN JEŽIŠ, tak stále viac a viac aj motor začína vynechávať a kaziť sa, až sa napokon zastaví úplne, a celé auto – človek, ostáva potom úplne v tme, studený, bez života, teda Duchovne úplne mŕtvy! Lebo kde vyhasne OHEŇ – LÁSKA, tam vyhasne aj SVETLO – MÚDROSŤ! A to presne spôsobom, ako keď postupne dohorievajú posledné kúsky „pahreby“, až nakoniec zostane len „MŔTVY A VYHASNUTÝ POPOL… Preto prenechajme vždy a bez kompromisov riadenie nášho „auta“ iba a jedine na – PÁNA JEŽIŠA KRISTA, a my už len pokorne seďme na sedadle spolujazdca – a s otvorenými očami a ušami sledujme, ako to robí „MAJSTER ŠOFÉR“, lebo jedine takto môžeme aj my prísť k DOBRÉMU ZRAKU, ako aj získať „PLATNÉ VODIČSKÉ OPRÁVNENIE“, čo znamená ZÍSKAŤ NAJVÄČŠÍ OHEŇ-LÁSKU, AKO AJ NAJVÄČŠIE SVETLO-MÚDROSŤ, TEDA VEČNÝ ŽIVOT…“
94. „Čo my vidíme častokrát čierno-bielo, to u OTCA ešte dávno nie je ani čierne a ani biele… Lebo oproti farebne vidiacemu OTCOVI – sme my stále farboslepí…“
95. „Kto je SLEPÝ, ten je odsúdený na milosť a nemilosť tých, ktorí ku takému hovoria zo sféry SVETLA, alebo TEMNOTY, pričom to už je LEN A LEN NA ŇOM, že koho hlasu bude načúvať – či hlasu BOHA, alebo jeho ODPORCU…“
96. „Ak pomocnú ruku niekto považuje za ruku, ktorá mu ubližuje – vtedy Láska a Múdrosť velia: nechaj toho človeka ísť svojou vlastnou slepou cestou, nech si vychutná „dotyky“ rúk tých, o ktorých si myslí, že mu ako jediní určite pomôžu!“
97. „To, že nakoľko je kto s Pánom Ježišom vo svojom srdci spojený, a teda, že NAKOĽKO HO MÁ VO SVOJOM VNÚTRI PRÍTOMNÉHO – čo vlastne v najúplnejšej pravde znamená, že NAKOĽKO HO SKUTOČNE MILUJE – sa vždy jasne prejavuje, a musí prejavovať deň čo deň aj v tých najobyčajnejších myšlienkach, slovách a skutkoch každého človeka!“
98. „PRE PÁNA JE VŠETKO DÔLEŽITÉ… TO JEST – NIČ PRE NEHO NIE JE TAKÉ MALÉ A ZANEDBATEĽNÉ, ABY TO NEBOLO HODNÉ JEHO POZORNOSTI…“
99. „ZÁKLADNÝ ZÁKON ZÁKONODADRCU – JE LÁSKA!“
100. „JE ŤAŽKÉ NIEKOMU NIEČO VYSVETLIŤ A PRESVEDČIŤ HO O NIEČOM, O ČOM SÁM NEMÁ ASPOŇ PODOBNÉ PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI…“
101. „KTO NEUSTÁLE HĽADÁ TO, ČO ĽUDÍ ROZDEĽUJE, A NIE TO, ČO ICH SPÁJA – SVEDČÍ SÁM O SEBE, ŽE ČO SÚ JEHO PRAVÉ ŽIVOTNÉ POHNÚTKY A KTO JE VLASTNE JEHO PRAVÝM PÁNOM!“
102. „KTO JE V AKEJ MIERE SÁM NEČISTÝ – V TAKEJ MIERE AJ „VIDÍ“ NEČISTOTU U SVOJICH NEVINNÝCH – ČISTÝCH BLÍŽNYCH!“
103. „ZLO NEMÁ LOGIKU – ZLO CHCE ROBIŤ IBA ZLO! Totiž – takýto zlý, bezduchý a duševne chorý človek má jednoducho diabolské potešenie iba z neustáleho robenia zla a škodenia – kedy a kde sa mu na to len vyskytne „vhodná príležitosť“… Aby sa však mohol tejto svojej úbohej a bezbožnej záľube a činnosti venovať čo najviac, tak aj neustále sám – samozrejme s výraznou pomocou samotného Satana, ako aj jeho nasledovníkov – aktívne pracuje na vytváraní nových a nových takýchto – pre neho – „vhodných príležitostí“… Toto je jediné, čo dokáže a súčasne to je aj hlavnou prioritou v jeho CHOREJ HIERARCHII ŽIVOTNÝCH CIEĽOV…“
104. „Aby človek získal imunitu na chorobu zvanú – HMOTA, tak podľa toho, ako je ktorý človek nejakou jej súčasťou infikovaný – teda že je do nejakej jej časti (alebo aj rovno do nej celej) – zamilovaný, tak v tej miere aj dostáva od Pána silné liečenie liekmi, ktoré sa nazývajú – „ANTIHMOTANIKÁ“, ktoré sú primárne určené nato, aby láska človeka ku HMOTE – bola odstránená… Tieto „ANTIHMOTANIKÁ“ sú potom všetky ťažkosti, problémy a nezdary, ktoré sa človeku dejú vo všetkých veciach a záležitostiach tohto sveta, lebo – HMOTA MÁ BYŤ PRE ČLOVEKA DOBRÝM SLUHOM, NO NIE JEHO PÁNOM! Tým má totiž byť JEDINE JEHO DUCH, ktorý je v PLNEJ MIERE súčasťou nášho PÁNA, BOHA A OTCA – JEŽIŠA KRISTA! Toto je aj to takzvané „ZNAMIENKO KRÁSY“, čo má za účel práve to, aby sa človek nemohol úplne tešiť z nejakej hmotnej veci či udalosti a tým, aby práve „NEOCHOREL“ NA SILNÚ INFEKČNÚ CHOROBU, ZVANÚ – HMOTA, MATERIALIZMUS A Z NICH VYPLÝVAJÚCU – NEVIERU VO VEČNÝ ŽIVOT A V BOHA, KTORÝ AKO JEDINÝ JE ŽIVÝ A ĽUDIA – JEDINE SKRZE NEHO! Ak človek nie je akurát AKÚTNE „CHORÝ“, tak „ANTIHMOTANIKÁ“ predsa len dostáva skoro každý deň svojho života na Zemi aj tak – „Z PREVENTÍVNYCH“ dôvodov – NO V ZRIEDENEJ FORME…“
105. „Večne nikdy nikde nebude nič a nikto, o čom, alebo o kom by sa dalo povedať, že to dosiahlo, alebo dosiahol stavu dokonalosti a teda že sa tým jeho vývoj ukončil… V stave dokonalosti – A TO V ABSOLÚTNEJ – SA VEČNE NACHÁDZA JEDINE BOH, NÁŠ STVORITEĽ, PÁN A MILÝ OTEC SVOJICH TVOROV A DETÍ!“
106. „VŠETKO A VŠETCI SA NACHÁDZAJÚ V NEUSTÁLOM VÝVOJI – A TO AJ VTEDY – AK SA PO URČITÚ DOBU NACHÁDZAJÚ NA CESTE ZOSTUPU, AKO VZOSTUPU!“
107. „Sprostí a hlúpi ľudia si u seba nahradzujú chýbajúcu empatiu aroganciou a agresiou. Je to znakom ich duševnej, ako aj morálnej zaostalosti. Takýto ľudia sú zväčša narcisti a sociopati, ktorí majú protisociálnu poruchu osobnosti, kvôli čomu majú vážne mentálne problémy ako aj problémy v interpersonálnych vzťahoch. Vždy sa cítia byť nadradenými nad každého iného človeka, pričom s takýmto ich správaním a spôsobom života si jednoznačne s predstihom rezervujú miesto v odbornom liečebnom ústave psychiatrických chorôb, alebo v ústave na výkon väzby, no mnohokrát urýchlene aj na cintoríne, či krematóriu…“
ODBORNÁ LITERATÚRA TO PODĽA OPISU HLAVNÝCH ČŔT SOCIOPATOV LEN DOKAZUJE:
1. MAJÚ VEľKÉ EGO
Podľa Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch (DSM) majú o sebe sociopati veľmi vysokú mienku. Vykazujú vysokú mieru narcizmu, sebavedomia a prehnane sa sebahodnotia.
2. SÚ ŠARMANTNÍ
Sociopati majú väčšinou vysokú dávku šarmu a vedia, ako na druhých zapôsobiť. Všetko je to však vykalkulované a šarm využívajú na manipuláciu. Mnoho ľudí je prekvapených, keď o niekom vysvitne, že je sociopat, pretože sa vedia perfektne pretvarovať.
3. CHÝBA IM EMPATIA
Sociopati sa nechcú vciťovať do iných ľudí. Kvôli tomu sú schopní aj mnohých agresívnych či násilných činov.
4. SÚ NEZODPOVEDNÍ A MENIA NÁZORY
Sociopati nemajú príliš vyvinutý zmysel pre zodpovednosť, alebo na veci kašlú úmyselne. Často sa aj kvôli tomu dostávajú do problémov so zákonom. Rovnako ich môže prezradiť aj to, že často hovoria niečo iné – a to podľa toho, s kým práve hovoria a menia názory tak často ako ponožky. Klamanie je jednou z ich najčastejších činností.
„SOCIOPATI SÚ JEDNODUCHO ĽUDIA BEZ DUCHA A TEDA BEZ CITU, ČO AJ ZNAMENÁ, ŽE SÚ ÚPLNE BEZBOŽNÍ A TEDA ABSOLÚTNE NEVERIACI – KVÔLI ČOMU SÚ NAJLEPŠÍMI PRACOVNÍKMI PEKLA A TEDA SAMOTNÉHO ODPORCU BOŽIEHO – SATANA!“
108. „VŠETKO, ČO V CELEJ VEČNOSTI JESTVUJE, MÁ SVOJ PÔVOD VZNIKU ODVODENÝ Z VEČNÉHO PLÁNU A VÔLE BOŽEJ. PRETO SA ŽIADNY ZÁZRAK NIKDY NIKDE NESTAL A ANI NIKDY NASTAŤ NEMÔŽE, LEBO JEDNODUCHOU ODPOVEĎOU NA VŠETKO JE – BOH! JEDNÝM JEDINÝM ZÁZRAKOM AKÝ EXISTUJE A VEČNE EXISTOVAŤ BUDE, JE TO, ŽE BOH VÔBEC EXISTUJE!!! LEBO JEDINE ON JE TEN, KTO NIKDY NIKÝM NEBOL STVORENÝ, JEDINE ON NEMÁ ANI ZAČIATKU, ANI KONCA – KTORÝ SA VŽDY NACHÁDZAL A BUDE NACHÁDZAŤ V ABSOLÚTNEJ MOCI, MÚDROSTI A LÁSKE, KEDY JEDINE SÚČET TÝCHTO TROCH VLASTNOSTÍ V ICH NAJVYŠŠEJ MIERE – TVORÍ ŽIVOT!!! BOH JE TEDA ZÁKLADNÝ PRINCÍP ŽIVOTA A PRETO TEN, KTO JE BEZ BOHA – JE VIAC ČI MENEJ MŔTVY… TO, ŽE BOH EXISTUJE, JE TÝMTO DOKÁZANÉ! A TO, ŽE BOH JE LEN JEDEN – A TO JEDINE DOBRÝ, DOKAZUJE FAKT, ŽE KEBY MOHOL EXISTOVAŤ BOH ZLÝ, KTORÉHO ZÁKLADNÝMI PRINCÍPMI BY BOLI ZLO A NIČENIE – NAMIESTO TVORENIA, AKO BY MOHLO BYŤ NIEČO STVORENÉ TAKÝMTO BOHOM A AKO BY NIEČO STVORENÉ MOHLO VÔBEC TRVAŤ? JE TO ABSOLÚTNE NEMOŽNÉ!!! NO A TO, ŽE VEČNE NEMÔŽU SÚČASNE EXISTOVAŤ ANI DVAJA, ALEBO VIACERÍ DOBRÍ BOHOVIA DOKAZUJE FAKT, ŽE KEBY EXISTOVALO HOCI AJ NEKONEČNE VEĽA DOBRÝCH BOHOV – S ABSOLÚTNE ROVNAKÝM ZMÝŠĽANÍM, NÁZOROM A POSTOJOM, TEDA S ABSOLÚTNE ROVNAKOU MOCOU, MÚDROSŤOU A LÁSKOU – TAK JE NAD VEČNÉ SLNKO JASNEJŠIE, ŽE BY SA PRIRODZENE MUSELI SPOJIŤ V JEDNO BOŽSTVO – TEDA ZASA BY TU NAKONIEC MUSEL BYŤ LEN JEDEN BOH!!! BOLO BY TO PRESNE TAK ISTO, AKO KEĎ SA SPOJÍ MNOŽSTVO MALÝCH PLAMIENKOV ČI OHNÍSK V JEDEN OBROVSKÝ OHEŇ, ČI POŽIAR. NIKTO VTEDY NEHOVORÍ O NEJAKÝCH OHNÍKOCH, ALE O JEDNOM VEĽKOM OHNI. ALEBO KEĎ SA SPÁJA MNOHO RIEK V JEDNO MORE. KOHO BY TU VÔBEC NAPADLO HOVORIŤ O MORI AKO O NEKONEČNOM MNOŽSTVE VODIČIEK, ALEBO AŽ KVAPIEK? PROSTE NIKOHO, LEBO BY TO BOLO HLÚPE, ZBYTOČNÉ A MÄTÚCE…“
109. „Výrok: „ČLOVEČE, POMÔŽ SI SÁM – AJ PÁN BOH TI POMÔŽE!“ – znamená: najprv musí človek všetko sám urobiť, čo je v jeho silách – samozrejme len v rámci Vôle Božej, a až potom mu prichádza na pomoc Boh. Toto je Pánom preto takto chcené, aby každý, kto si chce sebe pomôcť – bez Boha, teda bezbožným spôsobom – aby zbadal, že všetka jeho snaha a práca je úplne márna a má len veľmi krátke trvanie! Až keď človek začne pracovať s Bohom, teda pod Jeho priamym, alebo sprostredkovaným vedením, bude všetka jeho činnosť – POŽEHNANÁ!“
110. „PRI NAJVÄČŠOM SVETLE SA NACHÁDZA AJ NAJVÄČŠIA TMA – LEBO VEĽKÉ SVETLO OKOLO SEBA VŽDY VRHÁ AJ VEĽKÝ TIEŇ…“
111. „AKÝ JE NIEKOHO POSTOJ VOČI NIEKOHO VYSLANCOVI, TAKÝ JE AJ JEHO POSTOJ VOČI TOMU, KTO HO VYSLAL…“
112. „Piesňami vyjadrená radostná láska k Pánovi Ježišovi a Jeho vyznanie – bez skutočných radostných skutkov pomoci blížnemu, teda bez radostného a nezištného plnenia Vôle Pánovej – aj v tých najobyčajnejších každodenných reálnych skutkoch – je niečo, čo ku Srdcu a Uchu Pána Ježiša – NEDOLIEHA! Pravá radostná chvála v našom srdci k Pánovi vzniká vždy po radostnom skutku pomoci nášmu – v núdzi sa nachádzajúcemu blížnemu, pričom radosť v našom srdci je vtedy – RADOSŤOU SAMOTNÉHO PÁNA – z vďačnej radosti nášho blížneho! PAMÄTAJME: JEDINE LÁSKA RODÍ LÁSKU A NEZIŠTNÝ SKUTOK – PRAVÚ CHVÁLU SRDCA K NÁŠMU PÁNOVI A JEDINE VTEDY VYPOČUJE AJ CHVÁLU VYJADRENÚ ĽUDSKÝMI ÚSTAMI, KTORÁ MÁ BYŤ VŽDY LEN PRAVDIVÝM VYJADRENÍM ĽUDSKÝCH SŔDC, A TÍ, KTORÍ PÁNA VYZNÁVAJÚ A CHVÁLIA ÚSTAMI, TO PREDOVŠETKÝM MAJÚ AJ POTVRDZOVAŤ SVOJIMI SKUTKAMI V ICH BEŽNOM KAŽDODENNOM ŽIVOTE – VOČI SVOJIM PRIATEĽOM, AKO AJ NEPRIATEĽOM…“
113. „Pre toho, kto sa vydáva za kresťana a zástancu Pána Ježiša, niet žiadnej výhovorky, aby sa vyhýbal kontaktu so svojim blížnym – ak sa jedná o šírenie Jeho Slova, Jeho Lásky a Múdrosti, teda ČISTEJ NEPOŠKVRNENEJ PRAVDY! Lebo ak je to priateľ – svetlo, láska a poznanie medzi nimi a v nich ešte viacej vzrastie, a ak je to nepriateľ – tápajúci vo svojej duchovnej temnote a zmätenom zmýšľaní – tak aj jemu treba dať možnosť, pokiaľ to úprimne a vážne sám chce, aby svetlo v jeho srdci a mysli mohlo taktiež zažiariť v poznaní, spoznaní, uznaní a vyznaní – JEŽIŠA KRISTA… Toto má byť základnou dobrovoľnou činnosťou každého pravého, teda nie len formálneho kresťana.“
114. „ČO SA ZA MLADI (DOBRÉHO) NAUČÍŠ – V STAROBE AKO BY SI NAŠIEL…“ ale platí aj: „ČO SA ZA MLADI (ZLÉHO) NAUČÍŠ – O TO V STAROBE ZAKOPNEŠ…“
115. „Ľudia sa majú stále udržiavať – ako vo vonkajšej, no hlavne vo vnútornej tichosti, lebo len v takomto stave má človek možnosť zbadať zakrádanie sa vonkajšieho – no hlavne vnútorného nepriateľa! Jedine vtedy sa bude môcť proti nemu okamžite a účinne brániť – ale vždy len s vážnym poprosením o pomoc PÁNA JEŽIŠA KRISTA – NÁŠHO JEDINÉHO PRAVÉHO OCHRANCU PRED VŠETKÝMI ÚTOKMI A NÁŠHO JEDINÉHO VODCU Z KAŽDEJ ŽIVOTNEJ NEPRIAZNE, ŤAŽKOSTÍ A NÁMAH!“
116. „Odporcovi Božiemu – Satanovi, slúži všetko na svete – pred všetkými zmyslami ľudí – na odpútavanie ich pozornosti od toho, čo je Bohom určeným cieľom ich života na Zemi, teda DOZRETIE ICH DUŠE LÁSKOU K JEŽIŠOVI KRISTOVI A SKRZE NEHO KU VŠETKÝM ĽUĎOM…“
117. „Väčšina ľudí na Zemi nechce počuť čistú pravdu ani o sebe a ani o nikom inom… Pravda im totiž vytvára veľký tlak na ich svedomie, ktoré ich potom zvnútra začne silno tlačiť a poukazovať na ich nespravodlivé postoje, zmýšľania a skutky voči svojmu blížnemu a aby tento bezbožný stav čestne, úprimne a s láskou napravili. No keďže ich silné EGO – s mimoriadnou podporou Božieho odporcu – Satana, s jeho podsunutím zdanlivého dôvodu „spravodlivosti“ – získa prevahu nad ich možným spravodlivým rozhodnutím, tak to u nich napokon vyústi k neochote a k neuskutočneniu tejto nápravy… Výsledkom toho je u nich nakoniec ešte väčšia nespravodlivosť a odpor voči tomuto blížnemu, pretože aby v sebe odstránili tento tlak svedomia – tak podľa falošnej „spravodlivosti“ sa budú radšej snažiť proti nemu vyhľadávať všetky zlé veci, čo by na neho našli, pričom im je vtedy úplne jedno, či tie „zlé veci“ sú pravdivé, domýšľané, alebo iba niekym úmyselne falošne vymyslené… Týmto si teda tlak svojho svedomia prehlušia a pravde – teda tomu, kto ju šíri – sa budú radšej do budúcna vyhýbať… TAKTO SI POTOM NEVEDOME VYBERAJÚ ZA SVOJHO PÁNA SATANA – KNIEŽAŤA TEMNOTY A LŽI, NAMIESTO JEŽIŠA KRISTA – JEDINÝ ZDROJ VŠETKÉHO SVETLA A PRAVDY!“
118. „EMPATIA JE SCHOPNOSŤ VEDIEŤ SA POZERAŤ NA VECI Z POHĽADU TOHO DRUHÉHO“
119. „PRE NORMÁLNEHO ČLOVEKA JE NORMÁLNE CHOVAŤ SA NORMÁLNE…“
120. „UTRPENIE – BEZ TOHO, ŽE BY TO ČLOVEKU VADILO – BY NEBOLO UTRPENÍM!“