BDNR 5680 STIAHNUTIE SA DO TICHA. PRICHÁDZAJÚCE NEPOKOJE.
BDNR 5680 /21.05.1953/
STIAHNUTIE SA DO TICHA. PRICHÁDZAJÚCE NEPOKOJE.
Ešte je stále čas mieru, kedy sa človek môže v pokoji a rozjímaní zaoberať duchovnými otázkami – ak chce… A tak musí bojovať iba sám so sebou – vypnutím každej svojej pozemskej myšlienky a zaoberaním sa už len tým, čo je užitočné pre jeho dušu – uvažovaním o svojej pozemskej úlohe, o svojom počiatku a cieli. Takýmito myšlienkami sa dokáže zaoberať iba v minútach a hodinách odvrátenia sa od pozemského sveta, pričom by mal takéto tiché hodiny odvrátenia vyhľadávať čo najčastejšie – kedy sa môže nad sebou zamýšľať a pracovať na sebe…
Už to nebude totiž dlho trvať a svetové udalosti ho budú rušiť a znepokojovať, takže čas pre vnútorné rozjímanie bude pre neho čoraz vzácnejší. Svet vystúpi do popredia a úplne zaplní jeho myšlienky, lebo udalosti sa budú zrážať a rýchlo nasledovať jedna za druhou a pozornosť každého človeka bude upriamená na to, čo sa vo svete deje. Vtedy už bude ťažké venovať sa duchovným myšlienkam a bude to vysoko cenené, ak človek často vyšle iba krátke myšlienky do výšin – k Tomu, Ktorý smeruje osud všetkých ľudí a Ktorý tiež vie, prečo sa svetové udalosti vyvíjajú tak, ako sa vyvíjajú…
A preto aj takéto krátke nadviazanie spojenia s Ním bude v tom čase pre každého mimoriadne prospešné, pretože človeku potom prúdi aj Sila k ťažkému boju so životom na Zemi, a tak sa vždy obráti k miestu, kde sa nachádza Pôvodca tejto Sily – Ktorý ho ňou aj vždy zaopatrí! Bezmocnosť sa dá pritom odstrániť iba tak, ak sa vytvorí priame spojenie so Zdrojom tejto Sily. Každý človek sa bude cítiť bezmocný tvárou v tvár udalostiam, ktoré sa hrozivo a znepokojujúco približujú a valia, kvôli čomu bude spojenie so Stvoriteľom a Otcom od večnosti obzvlášť mimoriadne nevyhnutné!
Len čo sa podarí človeku stiahnuť sa do ticha a viesť dialóg so svojim Bohom a Otcom, hneď, ako sa mu podarí na Neho zavolať ako dieťa na svojho Otca a požiadať Ho o Silu a radu – pozemské udalosti u neho ustúpia a stratia svoju desivú povahu… Človek zreteľne cíti prísun Sily, v jeho srdci sa usídli pokoj a mier s tým vedomím a porozumením, že sa nič nedeje bez Božej Vôle, alebo bez Jeho súhlasu a že VŠETKO, ČO SA STANE, JE PRETO VŽDY – VÔĽOU BOŽOU, ALEBO JEHO DOPUSTENÍM – a teda pre dušu môže priniesť aj požehnanie. Preto možno človeku dať iba vážnu radu, aby častejšie vyhľadával spojenie s Bohom, aby s Ním čoraz častejšie udržiaval hodiny vnútorného rozjímania, a aby medzi sebou a Ním nadviazal taký vzťah, ktorý mu vždy umožní, aby sa v núdzi mohol ku Nemu obrátiť – AKO K OTCOVI. Každý, kto vstúpil do tohto zväzku dieťaťa s Otcom, si aj vždy nájde tichú hodinu, pretože Boh je už potom ku nemu bližšie, ako svet, pričom pozornosť svetu venuje už len v rozsahu nevyhnutnom na udržanie telesného života…
Nikto by nemal dovoliť, aby nad ním svet získal prevahu a jeho boj by mal byť vždy zameraný práve na to, pričom o to menej sa ho už budú týkať aj prichádzajúce svetové udalosti, a to aj vtedy, keď na životné prostredie budú mať obrovský dopad a spôsobia najväčšie nepokoje. Človek, ktorý sa spája s Bohom a často ku Nemu do výšin posiela svoje myšlienky, opakovane od Neho čerpá útechu, Silu a radu, z ktorého dôvodu – pozemskými udalosťami – už nebude brzdený, pričom jedine týmto premôže aj svet a zvíťazí nad ním. A preto sa nemusí báť ani prichádzajúcich udalostí, pretože k nemu prúdi nezmerná Sila, lebo je v neustálom spojení so samotným Zdrojom tejto Sily. Amen.