BDNR 4807 PRIEPASTNÁ MEDZERA A MOST. OKRUH LÁSKY. ZNOVA VYHNANSTVO.
BDNR 4807 /30.12.1949/
PRIEPASTNÁ MEDZERA A MOST. OKRUH LÁSKY. ZNOVA VYHNANSTVO.
Priepastná medzera medzi ľudstvom a Mnou sa čoraz viac zväčšuje a prehlbuje, pretože sa neustále zmenšuje počet tých, ktorí vo Mňa s presvedčením veria. Sila Mojich náboženských a cirkevných zástupcov na Zemi tak isto neustále klesá, lebo síce hovoria v Mojom mene – no nie sú šíriteľmi čistej pravdy. Preto aj čoraz viac ľudí odpadáva od viery a obracia sa ku tomu, ktorý je Mojím odporcom. Obracajú sa ku svetu, ktorý je jeho ríšou, pričom si tým zväčšujú svoju vzdialenosť odo Mňa – zatiaľ čo by ju počas svojho pozemského života mali zmenšovať…
Vzďaľujú sa teda odo Mňa, pričom tým zväčšujú a prehlbujú túto priepastnú medzeru, ktorá ich odo Mňa oddeľuje. Toto ich vzďaľovanie sa je ale možné iba po určitú hranicu, lebo keď túto hranicu prekročia, tak sa tým dostanú mimo okruh vyžarovania Mojej Lásky, ktorá sa ich potom už nebude dotýkať – budú mimo jej vplyvu, kvôli čomu ich duchovná podstata znova stvrdne na pevnú hmotu… Pokiaľ Zem stále existuje, tak sa ľudia – ktorí odo Mňa odpadli – ešte nachádzajú v dosahu prúdenia Môjho okruhu Lásky. Ale jeho prekročenie a opustenie znamená rozpad každej formy, ktorá v sebe ukrýva duchovno – ČO ZNAMENÁ SMRŤ ĽUDÍ, AKO AJ ZVIERAT – A TEDA ROZPUSTENIE STVORENIA A JEHO NOVÉ SFORMOVANIE…
Žiadna bytosť sa nemôže odo Mňa beztrestne vzdialiť, pretože AK STRATÍ MŇA – STRATÍ AJ SVOJ ŽIVOT! Preto sa musí každý – kto chce ostať nažive a chce svoj život aj navždy zachovať – usilovať o Mňa a hľadať Ma, a tým zmenšovať tú priepastnú medzeru medzi ním a Mnou. Ale u koho niet viery vo Mňa ako Otca a Stvoriteľa večnosti, u toho niet ani cesty cez túto priepasť, pretože most, ktorý cez ňu ku Mne vedie, je pre neho – neviditeľný… Jedine viera vo Mňa robí tento most viditeľným, lebo VIERA VO MŇA – JE TIEŽ – VOLANIE KU MNE, kedy táto viera následne vedie aj k MODLITBE – KTORÁ JE NAJBEZPEČNEJŠÍM MOSTOM KU MNE!
Nespočetne veľa ľudí iba prechádza popri tomto moste, pričom ani tí, ktorí by mali byť ich vodcami – častokrát sami tento most nenájdu, pretože ich slová sú bez života a pretože cesty, po ktorých kráčajú – nemôžu slúžiť ako most… Cesty, ktoré znovu a znovu vedú späť na začiatok, pretože slová ich modlitby nevychádzajú z ich srdca, kvôli čomu sa ani nemôžu dostať k Môjmu uchu – a teda – lebo NEVSTÚPILI NA TEN MOST, KTORÝ JE JEDINOU CESTOU, KTORÁ VEDIE CEZ PRIEPASŤ KU MNE…
Ale raz už nebude existovať ani tento most a teda tak – ako cez neho prechádzajú tí, ktorí sú Moji – to už nebude potom pre ostatných umožnené a bude už pre nich príliš neskoro, lebo už bude každá cesta odrezaná a teda už nebude žiadnej záchrany pre tých, čo zostanú, lebo BUDÚ POHLTENÍ PRIEPASŤOU – BUDÚ POHLTENÍ ZEMOU… Všetko stuhne a zatvrdne a stane sa znova hmotou, pretože sa neusilovalo smerom hore, ale samo hľadalo iba dno hlbokej priepasti… Amen.