BDNR 4700 /28.-29.07.1949/
POČUTIE BOŽIEHO SLOVA. MYŠLIENKY SRDCA.
Iba skrze vnútorné Slovo vám môžu byť objasnené otázky, na ktoré pozemskí vedci odpovedať nedokážu. Skutočne existuje jedna inštancia, ktorá je oprávnená dať odpoveď na každú duchovnú otázku, avšak ľudia k nej chodia iba zriedkavo. A preto tiež len zriedkakedy u nich dôjde k prijatiu odpovedi zodpovedajúcej pravde, ktorú môže dať len Ten, Ktorému nie je nič neznáme, Ktorý všetko vie a Ktorý aj chce ľuďom sprostredkovať také vedomosti, prostredníctvom ktorých by Ho mohli spoznať.
Boh sa teda vyjadruje skrze Slovo a každý, kto Ho chce počuť, si musí podmaniť Jeho Lásku, musí si Ho nakloniť tým, že urobí všetko, čo od neho Boh požaduje… Potom sa k nemu aj Boh tak blízko priblíži, že bude môcť počuť Jeho hlas – pretože Boh sa vyjadruje prostredníctvom Svojho Slova – kedy sa mu On Sám oznámi, pričom k nemu bude hovoriť ľahko zrozumiteľným jazykom – a to skrze jeho srdce ku jeho mysli a odpovie mu na každú otázku, ktorú vysloví buď nahlas, alebo len vo svojej mysli. Na všetko mu Boh odpovie. Jeho Slovo je teda znakom spojenia medzi Ním a takýmto človekom, pretože Božie Slovo môže počuť iba vtedy, ak sa s Ním zjednotí prostredníctvom myšlienok, alebo skutkami lásky…
A tak – od kedy existuje Zem – Boh vždy hovoril k ľuďom, len s tým rozdielom, že doposiaľ Mu bolo vždy ľahšie porozumieť, zatiaľ čo teraz je Jeho jazyku porozumené už len veľmi zriedkavo. No tým pár ľuďom, ktorí Jeho jazyku rozumejú – dáva v miere, ktorá je neobmedzená! Všetko im vysvetlí a zdôvodní, aby potom mohli takto získané vedomosti sprostredkovať aj svojim blížnym ku spáse ich duše. A aby neupadli do ďalších pochybností, nechá ich nahliadnuť do Svojho večného plánu spásy, s čím v nich zapáli také silné svetlo, ktoré ich už nikdy nenechá opäť klesnúť do temnoty…
Takže k ľuďom – ktorí sú ochotní nechať sa poučiť – sa Boh približuje vo Svojom Slove. A preto Jeho Slovo vždy a neustále zostane mostom medzi Ním a človekom, na ktorý však môže človek vstúpiť iba vtedy, keď sa stiahne zo sveta, keď sa vyhne širokým cestám – ktoré sa zdajú byť pre jeho oči atraktívnejšie a ktoré ho preto lákajú aby po nich kráčal…
Hlas Boží môže človek počuť iba v samote. To znamená, že sa musí vyhýbať svetu a nechať svoje myšlienky zatúlať do duchovného Kráľovstva. Potom má urobiť to, čo sa musí urobiť hneď na začiatku: vo svojich myšlienkach sa zjednotiť s Bohom a nadviazať s Ním dialóg. Následne Mu klásť otázky – ktoré sú človeku ale už tiež vnuknuté – čo je možné z dôvodu, že necháva svojim myšlienkam voľný priebeh. Tieto myšlienky sú pritom už samy vyžarovaním z duchovnej Ríše, pretože sám človek nemôže vytvoriť z vlastnej vôle žiadnu myšlienku. Myseľ je schopná myšlienky – ktoré k nej prúdia – totiž iba absorbovať a spracovať, no samotná myšlienka nevzniká v človeku, ale prúdi z Ríše, ktorá leží mimo pozemských sfér a ktorá sa takto iba dotkne jeho srdca…
Myšlienky sú teda produktom ducha. Sú to sily – ktoré len čo ich myseľ zaznamená – nadobúdajú určitú formu… Takže myseľ je ovplyvnená srdcom, aby sa stala aktívnou, a to tým, že všetky ku nej smerujúce myšlienky začne formovať a dávať im určitý poriadok. Činnosť mysle teda spočíva v zadržiavaní myšlienok, ktoré sa ako vlny dotýkajú srdca človeka, ktoré ale u neho nedôjdu žiadnej odozvy, ak jeho vôľa skrze ruch a dianie vo svete požaduje myšlienkovú činnosť iba pre svetské veci, pričom duchovným prúdom nevenuje žiadnu pozornosť. Ak ale človek vojde do ticha a otočí sa svetu chrbtom, potom sa duchovné prúdy dotknú jeho srdca – čo na sebe aj blahodarne pociťuje – kvôli čomu ich potom aj dychtivo prijíma a prostredníctvom tejto ochoty prijímať sa teda v človeku formuje Slovo. To znamená, že človek si je plne vedomý, čo mu chce Sám Boh zmysluplným a zrozumiteľným spôsobom povedať – takže: POČUJE JEHO HLAS VO SVOJOM SRDCI…
Jeho srdce teda zachytáva myšlienkové vlny, ktoré prenáša do mysle a človek ako taký je potom tiež schopný aj intelektuálne – teda aj so svojim rozumom – si privlastniť prijaté duchovné poznatky a takisto ich zrozumiteľným spôsobom vysvetliť svojim blížnym. Toto je proces, ktorý je sám o sebe jednoduchý a nekomplikovaný, no svetský človek mu nerozumie, pretože nemá zmysel pre duševné vnemy, kvôli čomu sa myšlienkovú činnosť snaží pre seba vždy vysvetľovať iba čisto organicky. Pričom miesto, odkiaľ v podstate myšlienka pramení – mu známe nie je a vysvetlenie o tom je pre neho neprijateľné, pretože duchovné veci vôbec neuznáva. Uznáva iba to, čo môže na vlastné oči vidieť, alebo čoho sa môže vlastnými rukami dotknúť. Boh ale vždy a znova dáva dôkazy o silách, ktoré ľudský intelekt nie je schopný vysvetliť, pričom odhalenia o všetkom poskytuje prostredníctvom Svojho Slova.
Každý, kto nechá Božie Slovo ku sebe hovoriť, bude mať rozsiahle vedomosti, pretože človeku, ktorý sa nechá skrze Slovo poučiť, nezostane nič neznáme. A tak môže človek rozširovať svoje vedomosti, môže preniknúť do všetkého, čo je ešte pre neho neznáme a získať akékoľvek informácie, po ktorých túži. Boh totiž človeku nekladie nijaké obmedzenia – akonáhle s Ním, ako Darcom všetkého poznania a každej pravdy nadviaže kontakt – a nechá sa Ním učiť, hneď, ako uverí, že Sám Boh ku nemu hovorí skrze jeho vlastné srdce. Amen.