BDNR 4130 /26.-27.09.1947/
SCHOPNOSŤ CHÁPAŤ DUCHOVNÉ OZNÁMENIA – ZMENA SRDCA!
Ako sa človek prispôsobuje Duchovným oznámeniam, tak sa zvyšuje aj jeho schopnosť tieto oznámenia plne chápať. A tak – dvaja ľudia môžu prijať rovnaké poznanie – no napriek tomu ich môže ovplyvniť odlišne. Hoci samotné oznámenia sú ľahko pochopiteľné pre toho, kto sa usiluje o Duchovno, ale pre človeka, ktorý má iba čisto pozemské zmýšľanie, sú úplne cudzou oblasťou.
Pochádzajú totiž z Duchovnej Ríše a Duchovnú Ríšu majú aj ako svoj obsah, kvôli čomu sa pozemskému človeku zdajú nepravdepodobné, rovnako, ako sa mu vôbec všetko Duchovné zdá neskutočné a teda neuveriteľné. Preto sa ho nedá osvetliť ani podrobnejším vysvetľovaním a preto aj bude všetko Duchovné pre jeho chápanie končiť skoro vždy neúspechom.
Nedokáže ich pochopiť, pretože sa mu tiež nechce ponoriť do oblasti, ktorá na neho pôsobí desivo. Jeho duša totiž odmieta všetko, čo presahuje jej poznávaciu schopnosť. Odmieta ich ako niečo úplne protichodné svojmu stavu – teda tomu, aké je jej terajšie poznanie a preto sa nechce podriadiť požiadavkám, ktoré sú kladené na jej vôľu, aby mohla prísť k poznaniu takých vecí, ktoré sú s doterajším smerovaním jej vôle v rozpore.
Vôľa svetsky orientovanej duše je však vždy upriamená len na hmotu a duchovné úsilie ju neoslovuje, ale skôr prekáža jej svetským záujmom. Jej cieľom sú totiž iba pozemské statky, teda pozemské dobrá a preto po Duchovných statkoch netúži a ani ich nevyužije – keď sú jej ponúknuté bez toho, aby po nich predtým aj sama túžila. A práve preto možno od svetského človeka len zriedkakedy očakávať nejaké porozumenie Duchovných vecí – pokiaľ ho len svet nesklame do takej miery, že jeho duša už teraz bude inštinktívne hľadať náhradu tam, kde sa rozdávajú dobrá trvanlivé – Duchovné.
K takejto zmene postoja môže dôjsť po pozemských neúspechoch, po súžení a veľkých pozemských ťažkostiach – ktoré v takom prípade aj splnia vysoký cieľ – za ktoré bude duša po jej dozretí svojmu Stvoriteľovi naveky nesmierne vďačná! Musí však z vlastnej vôle hľadať kontakt s Duchovnou Ríšou prostredníctvom uvažovania alebo nepretržitou činnosťou v láske. Potom bude mať pochopenie aj pre Duchovné oznámenia zhora, pričom jej schopnosť úsudku bude zodpovedať jej túžbe po pravde. Dozreje v poznaní – teda získa Duchovný poklad – bez ktorého sa už nikdy nebude môcť zaobísť a preto sa aj bude vždy usilovať plniť Vôľu Božiu a tak žiť v Božskom Poriadku.
Potom sa ale už stala kandidátkou pre Duchovnú Ríšu, odkiaľ sa jej odovzdáva všetko poznanie. Stala sa nositeľkou Pravdy, prijímateľkou Svetla a teraz môže toto Svetlo a Pravdu nechať voľne skrze seba šíriť, t. j. takýto človek môže využiť svoje vedomosti a poučiť iných nevedomých ľudí, môže pracovať pre Božie Kráľovstvo, pretože sa za pracovníka Božieho Kráľovstva môže považovať len človek, ktorý je s týmto Kráľovstvom v kontakte, t. j. ten, kto dostal poznanie zhora, alebo ak mu bolo odovzdané prostredníctvom Bytostí Svetla, ktoré ho ovplyvnili takým spôsobom, aby sa toto poznanie mohlo stať jeho úplným Duchovným vlastníctvom.
Duchovné oznámenia ale nesmie počúvať iba ušami, ale jeho srdce a myseľ sa po prijatí Duchovného poznania skrze tieto oznámenia – musia aj podľa nich stať aktívne, pretože len vtedy sa naozaj stanú jeho Duchovným vlastníctvom, jeho Duchovným darom. A len vtedy aj naozaj budú tieto oznámenia s Duchovným obsahom aj správne využité, pretože potom zabezpečia človeku Duchovný vzostup – zvýšený stupeň zrelosti jeho duše. Amen.