BDNR 2107 „KDE SÚ DVAJA ALEBO TRAJA ZHROMAŽDENÍ V MOJOM MENE.“
BDNR 2107 /10.10.1941/
„KDE SÚ DVAJA ALEBO TRAJA ZHROMAŽDENÍ V MOJOM MENE.“
„Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Mojom mene, tam Som Ja medzi nimi…“ Aký prísľub spočíva v týchto Pánových Slovách! Ohlasuje totiž Svoju prítomnosť u tých, ktorí sa spolu stretnú v Ježišovom mene. A preto chce, aby sa ľudia spolu stretávali a mysleli na Pána… Chce, aby sa pritom navzájom povzbudzovali k viere, aby si vzájomne slúžili a rozprávali o Ňom, aby Ho nosili vo svojich srdciach a Jeho meno mali neustále na svojich perách.
Potom chce byť s nimi – aj keď neviditeľne, chce, aby si boli vždy istí Jeho prítomnosťou – aj keď Ho svojim telesným zrakom neuvidia. A preto je Vôľou Božou, aby sa ľudia zhromažďovali v malých kruhoch, aby počuli Božie Slovo… No ku tomu súčasne dodáva: „DVAJA ALEBO TRAJA“! A ľudia by si mali uvedomiť, že Pán ani tieto Slová nevyslovil náhodou. Mali by zobrať do úvahy, že aj tieto Slová v sebe ukrývajú hlbší význam…
Veľké modlitebné spoločenstvo preto nemôže byť podľa Vôle Božej, pretože sa to vtedy pre človeka stáva iba mechanicky vykonávaným úkonom, ktorý by sa ale pritom mal stať jeho najhlbším vnútorným zážitkom. Tam, kde sa spolu zhromaždí len pár ľudí – sa totiž neuskutočňuje žiadna vonkajšia formalita, či obrad. Preto aj títo prenikajú hlbšie do Slova Božieho, lebo si o ňom navzájom vyjadrujú svoje názory – pričom sa aj vážne usilujú podľa tohto Slova žiť… A táto ich dobrá vôľa už ku nim pochopiteľne priťahuje Boha – a preto ich aj poteší Svojou prítomnosťou.
Keď sa však konajú veľké modlitebné zhromaždenia – vzájomná výmena názorov nie je možná. Tu sa každý zaoberá iba svojimi vlastnými myšlienkami, pričom tieto nie vždy súvisia s Duchovným Kráľovstvom, nie vždy sa vtedy ľudia zaoberajú večnosťou. Často sú skôr veľmi pozemsky zmýšľajúci… A preto medzi nimi Boh nebude nikdy zotrvávať, pretože On je iba tam, kde sa o Neho usiluje so všetkou dôvernosťou. V takom zhromaždení bude vždy len pár takých, ktorí skutočne majú vážnu vôľu byť dobrí – kvôli čomu aj budú prosiť Boha o Silu, aby boli schopní vykonávať Jeho Vôľu. Tých Pán poteší – ale veľa ich nie je… Väčšina z nich plní len svoju povinnosť a preto je ich viera iba formalitou. U takýchto ľudí ale Božský prísľub nemôže nikdy dôjsť k naplneniu… A preto by sa ľudia mali výlučne riadiť iba Slovom Božím. Mali by zostať spolu v úzkom kruhu a Slovom Božím sa neustále posilňovať.
Ale nikdy by nemali veriť, že je to Bohu milé, ak sú takéto veľké modlitebné zhromaždenia od ľudí vyžadované ako povinnosť, pretože to u nich rovno vylučuje dobrovoľné a hlboko dôverné spojenie s Pánom – pokiaľ by len vôľa nejakého človeka nebola tak mimoriadne silná, že by dokázal odignorovať všetky vonkajšie dojmy, ktoré na neho zvonka doliehajú… V takom prípade s ním bude aj Pán. Ale kto sa uspokojí iba s obyčajnou formou, toho viera nie je živá, takže ani neprisúdi týmto Slovám taký význam, aký v sebe skutočne obsahujú. Amen.