BDNR 1751 NEDOKONALOSŤ. SLOBODNÁ VÔĽA. SPRAVODLIVOSŤ.

BDNR 1751 /26.12.1940/

NEDOKONALOSŤ. SLOBODNÁ VÔĽA. SPRAVODLIVOSŤ.

V POZEMSKOM ŽIVOTE MÁ VÝZNAM LEN TO, ČO PRISPIEVA K VYKÚPENIU DUŠE! Modlitba o Silu na to bude preto aj vždy vypočutá! Božia Láska sa vám ľuďom totiž snaží predstaviť ťažkosti vašej duše tým, že dáva telu pocítiť pozemské ťažkosti a starosti… Jeho utrpenie je však v porovnaní s mukami nevykúpenej duše minimálne! Pričom je vždy v platnosti, že tento mučivý stav si každá duša vyberá sama – t. j. sama bytosť si ho spôsobila – a sama ho preto aj musí prekonať! Žiadna bytosť to nemôže vykonať za druhú – môže jej pomôcť iba prostredníctvom Lásky…

To je ale presne to, čo ľudia pochopiť nechcú: ŽE PÔVODCOM MÚK A UTRPENÍ NIE JE BOH – ALE SAMOTNÁ BYTOSŤ! ŽE BOH – NAPRIEK SVOJEJ NESMIERNEJ LÁSKE – NEMÔŽE SVOJVOĽNE UKONČIŤ JEJ STAV UTRPENIA, PRETOŽE BY POTOM V JEJ DUŠI MUSELO ZOSTAŤ NIEČO NEZRELÉ – ČO BY ALE NEMALO OPODSTATNENIE ŽIŤ VO VEČNOSTI V BLAŽENOSTI! Aby však mohla bytosť prebývať v Božej prítomnosti – JEJ PODSTATA MUSÍ BYŤ DOKONALÁ – a zo slobodnej vôle musí sama v sebe prekonať všetko nedokonalé! Nedokonalosť však bola jej vlastnou chybou – pretože sa zo slobodnej vôle obrátila k tomu – KTORÝ JE ODPORCOM DOKONALÉHO! No aby sa bytosť mohla stať dokonalou – MUSÍ SA ZO SLOBODNEJ VÔLE OPÄŤ OBRÁTIŤ K TOMU – KTORÝ JE DOKONALÝ! AK TAK NEUROBÍ – JEJ OSUDOM NEMÔŽE BYŤ NIČ INÉ, AKO MUČIVÝ STAV, PRETOŽE POTOM JE VZDIALENÁ OD BOHA – A TO PRE BYTOSŤ NEVYHNUTNE ZNAMENÁ UTRPENIE A AGÓNIU…

BOH JE MILOSRDNÝ, LÁSKAVÝ A MILUJÚCI – ALE AJ SPRAVODLIVÝ! Vo Svojej Láske, Dobrote a Milosrdenstve – môže bytosti určite otvoriť všetky možnosti, aby sa vyvinula do dokonalosti – ALE NEMÔŽE OBÍSŤ SPRAVODLIVOSŤ TÝM, ŽE BYTOSTI UŠETRÍ UTRPENIE A DÁ JEJ VEČNÚ SLÁVU V NEDOKONALOM STAVE! Nemôže však ani dovoliť, aby sa bytosť stala dokonalou bez svojej vôle – PRETOŽE DOKONALOSŤ JE NEMYSLITEĽNÁ BEZ SLOBODNEJ VÔLE! TAKŽE KAŽDÝ STAV UTRPENIA – ČI UŽ NA ZEMI, ALEBO NA DRUHOM SVETE – JE LEN VEDĽAJŠÍM ÚČINKOM NEDOKONALOSTI, KTORÝ MÁ ALE ZÁROVEŇ SLÚŽIŤ AKO PROSTRIEDOK NA JEJ NÁPRAVU… Ak sa teda modlitba človeka týka stavu zrelosti jeho duše – potom dostane od Boha nesmiernu Silu – kvôli čomu už pre neho nebude ťažké prekonať udelené mu pozemské utrpenie, pretože pochopí jeho zmysel a cieľ…

Preto nemyslite toľko na to, čo sa zdá byť pre telo neznesiteľné. Myslite na to, že duša musí oveľa viac trpieť v nevykúpenom stave! Snažte sa jej preto pomôcť tým, že si v modlitbe vyprosíte od Boha Silu, aby ste jej dokázali pomôcť. To znamená, že urobíte všetko preto, aby ste zušľachtili svoju prirodzenosť. Že budete láskyplne činní aj v ťažkostiach a utrpení, aby ste tým uvoľnili putá okolo vašej duše, aby sa tak mohli uvoľniť aj putá vášho tela – teda príčiny jeho utrpenia – a aby vám tak mohol byť dopriaty vnútorný i vonkajší pokoj… VEĎ BOH NA VÁS NEPOSIELA UTRPENIE – ABY SI VÁS PODMANIL – ALE ABY VÁS OSLOBODIL!

Amen.