Vzťah človeka k Bohu často nadobúda podoby, ktoré Boh nikdy nemôže schváliť. A vtedy je samozrejme ľahko pochopiteľný aj nevyhnutný BOŽÍ ZÁSAH. Človek totiž môže úspešne prejsť svoju pozemskú cestu len vtedy – AK UZNÁ VEČNÉHO BOHA ZA NAJVYŠŠIU A NAJDOKONALEJŠIU BYTOSŤ – A SEBA SAMÉHO POTOM ZA JEHO STVORENIE. A TAK SA PODĽA TOHO KU NEMU AJ BUDE SPRÁVAŤ. To znamená – že sa považuje za závislého od Neho – a preto Ho aj prosí o Milosť. Takto si potom vytvorí správny vzťah dieťaťa k Otcovi – ktoré k Nemu aj vždy nájde cestu – keď túži po Jeho pomoci v duchovných, ako aj pozemských potrebách…
Je tak nesmierne dôležité, aby mal človek takýto postoj k Bohu – pretože len takýto postoj so sebou prináša Božiu Milosť – LEBO PROSIACE DIEŤA NIKDY NEZOSTANE NEVYPOČUTÉ! Každý človek má totiž právo na Božiu Lásku a Dobrotu – AK LEN PO NEJ TÚŽI AKO JEHO DIEŤA – pretože Božia Láska sa chce vždy len rozdávať! No zároveň chce byť aj uznaný ako Otec a Stvoriteľ večnosti – inak by predsa musel rozdávať Svoje Dary bez rozdielu aj tam, kde Ho odmietajú alebo neuznávajú ako Darcu – čo by ale bolo v úplnom rozpore s Jeho Spravodlivosťou!
Tam, kde sa teda vytvorí správny vzťah dieťaťa k Otcovi, bude dieťa schopné pocítiť aj Moc a Silu Otca! A preto bude aj úplne presvedčené o Bohu, Ktorý je Všemohúci a Múdry – PRETOŽE SA BOH VO SVOJEJ MILOSTI VŽDY ZJAVUJE TÝM, KTORÍ HO MILUJÚ A CTIA AKO SVOJHO OTCA! On rozumie všetkým potrebám a starostiam ľudí na Zemi. Keďže však žiadna bytosť nemôže dozrieť bez utrpenia, tak ani pozemský život nemôže byť od neho oslobodený… Ale tam, kde človek v modlitbe dvíha svoje ruky k Otcovi – AKO DIEŤA – je Boh okamžite pripravený mu aj poskytnúť pomoc, pretože Otec nenecháva Svoje dieťa v núdzi bez vypočutia – pričom žiadosti Svojich detí plní tým istejšie – čím dôvernejšie k Nemu volajú!
Avšak každý, kto sa od Boha odvracia, kto Ho nikdy nedokáže volať detskou prosbou, kto Ho hľadá ďaleko od miesta – kde sa určite nájsť dá, alebo kto s Ním nikdy nedokáže hovoriť v dôvernom dialógu – u toho je spochybnený aj jeho vyšší rozvoj, pretože len v najdôvernejšom vzťahu s Ním je človek schopný dosiahnuť neuveriteľné veci! A aj keď si o sebe myslí, že je v jeho moci zmeniť všetko nepríjemné, čo so sebou život prináša – k lepšiemu, predsa len bude jedného dňa postavený pred nutnosť prosiť o pomoc jedine Boha!
A dobre tomu, kto potom dokáže nadviazať správny vzťah dieťaťa k Otcovi – aby jeho modlitba nezostala nevypočutá a mohol vo svojej slabej viere prijať od Boha prísun Sily – vďaka ktorej si potom aj jasne uvedomí, aký malý je človek v porovnaní s Večným Bohom – a v akej hlbokej pokore sa preto musí k Nemu priblížiť – aby mohol stáť v jeho Milosti!