BDNR 1737 NEDOSTATOK VÔLE – CHÝBAJÚCA SILA POZNANIA.
BDNR 1737 /13.12.1940/
NEDOSTATOK VÔLE – CHÝBAJÚCA SILA POZNANIA.
Neschopnosť nadobudnúť Duchovné Poznatky – vychádza z nedostatku vôle človeka zaujať stanovisko k duchovným otázkam. Aj pozemské problémy sa predsa dajú vyriešiť len vtedy, ak sa nimi človek znova a znova zaoberá – v snahe preniknúť k podstate – z ktorej pramenia a kde vznikajú…
RIEŠENIE DUCHOVNÝCH OTÁZOK SI NAVYŠE VYŽADUJE ČO NAJHLBŠIE VNORENIE SA DO NICH – A PRETO AJ OCHOTNÚ VÔĽU K PRIJATIU DUCHOVNÝCH POZNATKOV! KAŽDÁ ODPOVEĎ SI PREDSA NAJPRV VYŽADUJE OTÁZKU – A OTÁZKA ZASA SVEDČÍ O TÚŽBE PO POZNANÍ! A TÚŽBA PO POZNANÍ POTOM ZARUČUJE AJ SILU POZNANIA – BEZ KTOREJ ČLOVEK NIE JE SCHOPNÝ PRIJAŤ PRAVDU – AKO TAKÚ… AVŠAK TAM, KDE URČITÝ NEDOSTATOK SILY VÔLE U NEHO VYÚSTI AŽ DO ĽAHOSTAJNOSTI – SA KAŽDÉ JEHO OSVIETENIE STÁVA NEMOŽNÝM – PRETOŽE ŽIADNE PRIJAŤ NECHCE! A TAK SILA POZNANIA URČITE PRÚDI K ČLOVEKU – KEĎ PO NEJ TÚŽI, AVŠAK ČLOVEKU, KTORÝ PO NEJ NETÚŽI – ODOVZDANÁ BYŤ NEMÔŽE!
Je treba pritom vedieť, že duchovné prúdy k ľuďom neprichádzajú len tak náhodne! Pocítia ich len tí, ktorí sa pre ich prijatie ochotne otvoria! Preto tiež len oni spoznajú POŽEHNANIE DUCHOVNÉHO OSVIETENIA! A preto ľudia – ktorí v sebe nepociťujú nutkanie získať Duchovné Poznatky – zostávajú duchovnými prúdmi úplne neoslovení! A keď aj počujú znieť Slová – ktoré sa týkajú duchovných vecí – tak do srdca im nepreniknú! Nedokážu totiž pochopiť a dať si do logických súvislostí jednotlivé veci a udalosti. Ich myseľ nevie prijať to, čo sa ich ušiam sprostredkúva – pretože ich zmysly a túžby patria stále svetu – kvôli čomu sa im otázky týkajúce sa duchovných vecí zdajú byť nedôležité a nepodstatné…
V dôsledku toho sa svetsky zmýšľajúci ľudia odvracajú od tých, ktorí sú duchovne aktívni. Prechovávajú totiž v sebe odpor ku všetkému problematickému – čo by od nich vyžadovalo zvýšenú mentálnu aktivitu – pretože sa im zdá nezmyselné a márne hlbšie sa vnárať do takých myšlienok, ktoré sa podľa ich názoru nedajú nikdy vyriešiť takým spôsobom, aby už neostali žiadne ďalšie pochybnosti o správnosti akéhokoľvek výsledku, ku ktorému by sa dopracovali. Zotrvávajú preto len v domnienkach a dohadoch – ktorým ale málo veria – pretože im chýba Sila Poznania! No Tú im nemožno dať, kým po Nej sami nezatúžia – dovtedy ich nie je možné ani presvedčiť!
A to je pre všetkých týchto ľudí najväčšia nevýhoda, že im nemožno priniesť a odovzdať Duchovné Poznatky! Že vždy a neustále tápajú v tme – kvôli čomu ich duša nemôže byť osvetlená – pretože im chýba akákoľvek vôľa kráčať vo Svetle! Usilujú sa iba o nasledovanie bludného svetla – o lesk a nádheru pozemského sveta – pričom sú nevedomky týmto bludným svetlom oslepovaní! Jemné – no predsa jasne žiariace Svetlo Poznania pritom prehliadajú – ktoré im však nasilu nemôže byť vnucované! A tak budú musieť takíto ľudia dovtedy ostávať v duchovnej temnote – kým po Svetle Poznania už sami nebudú túžiť – a potom im Ho aj bude možné ponúknuť.