KNIHA PROROKA JOELA
KNIHA PROROKA JOELA
1 2 3 4
1. KAPITOLA
1. KAPITOLA
OPIS NAVŠTÍVENIA IZRAELA
1 Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela. 2 Čujte toto, starci, nakloňte si ucho, všetci obyvatelia zeme! Či sa stalo takéto za vašich dní alebo za dní vašich otcov? 3 Rozprávajte o tom svojim deťom a vaše deti svojim deťom a ich deti ďalším pokoleniam! 4 Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka, zvyšok po kobylke zožral skokan, zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ. 5 Vzbuďte sa, opilci, plačte a kvíľte, všetci pijani vína, pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili. 6 Lebo do mojej krajiny vystúpil mocný a nespočetný národ; jeho zuby sú zuby leva, hryzáky má ako levica. 7 Moju vinicu obrátil na púšť a moje figovníky obhrýzol, úplne ich olúpal a zahodil, obeleli ich konáre. 8 Kvíľ ako panna odiata vrecovinou pre muža svojej mladosti! 9 Pokrmové a nápojové obety zmizli z domu Pánovho, smútia kňazi, služobníci Pánovi. 10 Spustošené je pole, smúti roľa, veď je znivočené obilie, vyschol mušt, olej uvädol. 11 Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári pre pšenicu a jačmeň, lebo žatva je preč z poľa. 12 Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí.
VÝZVA K POKÁNIU
13 Opášte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, bedlite vo vrecovinách, sluhovia môjho Boha, lebo domu Pánovmu sú upreté obety pokrmu a nápoja. 14 Zasväťte pôst, zvolajte zbor, zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi: 15 „Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň, príde ako pohroma od Hromovládcu! 16 Či nie pred naším zrakom hynie pokrm, z domu nášho Boha radosť a plesanie?“ 17 Hnijú semená pod svojimi hrudami, pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady, lebo obilie vyšlo na hanbu. 18 Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku, lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.
MODLITBA
19 K tebe, Pane, volám, lebo oheň strávil stepné lúky a plameň spálil všetky stromy poľa. 20 I zverina poľa túži po tebe, lebo vyschli vodné toky a oheň strávil stepné lúky.
2. KAPITOLA
2. KAPITOLA
DEŇ PÁNOV PRÍDE
1 Zvučte trúbou na Sione, volajte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je. 2 Deň tmy a mrákavy, deň oblakov a víchrice. Ako zora sa rozprestiera na vrchoch národ početný a mocný, jemu podobný nebol od prapočiatku a za ním už po roky rodov a rodov nebude. 3 Pred ním oheň zožiera a za ním vypaľuje plameň; sťa záhrada Eden je pred ním zem, za ním však znivočená púšť a nieto pred ním nijakej záchrany. 4 Ich výzor je ako výzor koní a ako jazdci, tak bežia. 5 Akoby hrmot vozov poskakujú na temene vrchov a ako šľahot plamenného ohňa, ktorý plevu zožiera; ako mocný národ zriadený do boja. 6 Pred ním sa chvejú národy, zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje. 7 Bežia ako bohatieri a ako bojovníci lezú na múry; každý ide svojou cestou, neodchýli sa zo svojho chodníka. 8 Jeden nevráža do druhého, každý kráča svojou koľajou, i cez strely sa neprestajne rútia. 9 Vpadnú do mesta, bežia po múroch, vylezú na domy, vojdú ako zlodej cez okná. 10 Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo, slnko a mesiac sa zatemnia a hviezdy stiahnu svoj jas. 11 Pán vydá hlas pred svojím vojskom, veď jeho tábor je veľmi veľký, veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz. Áno, veľký je Pánov deň a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?
ČIŇTE POKÁNIE!
12 „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, 13 roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“ 14 Možno, že sa zmení a odpustí a zanechá po sebe požehnanie na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu. 15 Zvučte trúbou na Sione, zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie, 16 zvolajte ľud, zasväťte zástup, zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých aj tých, čo sajú prsia; ženích nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyže. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia, a nech hovoria: „Ušetri, Pane, svoj ľud a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu, aby nad nimi panovali národy;“ prečo by mali vravieť medzi národmi: „Kdeže je ich Boh?“
PÁN SA ZMILUJE
18 Pán sa rozhorlil za svoju krajinu a ušetril svoj ľud. 19 Pán odpovedal svojmu ľudu: „Hľa, ja vám pošlem obilie, víno a olej: nasýtite sa nimi a viac vás nedám na potupu národom. 20 A toho, čo je zo severu, oddialim od vás, odoženiem ho na suchú a pustú zem, jeho predvoj k Východnému moru a jeho zadný voj k Západnému moru. Jeho zápach sa bude roznášať a jeho smrad bude vystupovať, pretože urobil priveľa. 21 Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, pretože Pán konal veľkolepo. 22 Neboj sa, poľná zverina, lebo sa rozzelenajú nivy púšte, lebo strom prinesie svoje ovocie, figovník a vinič vydajú svoju silu. 23 Synovia Siona, plesajte a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu, pretože vám dá učiteľa spravodlivosti a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi, 24 takže sa humná naplnia obilím a lisy budú pretekať vínom a olejom. 25 Vynahradím vám roky, ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč, moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal. 26 Budete hojne jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Pána, svojho Boha, ktorý zaobchádzal s vami zázračne, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí. 27 Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja, ja som Pán, váš Boh, a nik iný, a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!“
3. KAPITOLA
3. KAPITOLA
ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO
1 Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. 2 Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.
ZNAMENIA
3 Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a kúrňavu s dymom. 4 Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. 5 A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako riekol Pán, a medzi pozostalými bude, koho volá Pán.
4. KAPITOLA
4. KAPITOLA